Ku prameňu Ipľa

          Rieka Ipeľ patrí k tým dlhším slovenským riekam. Z celkovej dĺžky 232km až 140km tvorí štátna hranica s Maďarskou republikou. V našom putovaní sa vyberieme ku prameňu tejto rieky, ktorý v porovnaní s prameňmi iných významnejších európskych riek (napr. Labe), nepatrí k tým hojne navštevovaným. No o to lepší dojem je z pobytu v krásnej prírode. Prameň Ipľa sa nachádza v západnej časti geomorfologického celku Veporské vrchy (súčasť oblasti Slovenské rudohorie), presnejšie v podcelku Sihlianska planina.

          K obvyklým prístupovým trasám ku Prameňu Ipľa patrí asi ¾-hodinový prechod po červenej TZT od sedla Prašivá (961 m n. m.), kadiaľ prechádza štátna cesta II. triedy z Hriňovej do Kokavy nad Rimavicou a nachádza sa tu aj autobusová zastávka SAD. Ja som si však zvolil trochu netradičnú trasu. Klub slovenských turistov v roku 2008 vyznačkoval nový modro značený turistický chodník Hriňová – Kubová - Detvianska Huta, Komárno – Bratkovica – Prameň Ipľa. Keď som sa o tomto náhodne dozvedel pri mojej návšteve Hriňovej v apríli 2009, dlho som neváhal a 1. mája 2009 som si spravil peknú prechádzku Veporskými vrchmi, z Hriňovej do Lomu nad Rimavicou.

          Turistický chodník začína v centre Hriňovej, odkiaľ vychádza okrem iného aj zelená TZT smerom na Vrchdobroč popri lyžiarskom stredisku Košútka a žltá TZT k horskému hotelu na Poľane. Náš modro značkovaný chodník vedie prvých pár metrov súbežne s hlavnou cestou, na konci Hriňovej ale už opúšťam civilizáciu a chodník sa stráca v bukovom lese. Z prvej časti chodníka sa ponúkajú zaujímavé výhľady na rázovitú krajinu Podpoľania, siluetu v popredí dotvárajú komíny fabriky ZŤS Hriňová. Pri putovaní ku Prameňu Ipľa sa miestami objavia výhľady či už na Poľanu, alebo na opačnú stranu na Detviansku Hutu alebo Látky. Cestou prechádzam cez osadu Bratkovica, ktorá pozostáva z niekoľkých domcov, pekne zapadajúcich do jarnej prírody. Jasné slnečné počasie mi umožní urobiť pár pekných záberov a vydávam sa na posledný úsek modrej TZT, ktorý vedie zväčša lesným porastom. Cestou ešte stretávam zabudnutú vlečku starého autobusu, ktorú tu zrejme využívali lesní robotníci. Za vyše hodinu už prichádzam k očakávanému prameňu Ipľa v nadmorskej výške 1025m n. m., kde sa pripájam k červeno značkovanému chodníku od Sedla Prašivá. Podľa údajov na turistickom smerovníku cesta z Hriňovej až sem trvá rovné 4 hodiny.

          Samotný prameň Ipľa je prekrytý dreveným prístreším a označený tabuľou Slovenského vodohospodárskeho podniku. V blízkosti je lavička na posedenie pre turistov. Po takmer hodine odpočinku na hrejúcom slnku pri prameni sa poberám ďalej. Od prameňa Ipľa pokračujem červeným chodníkom na Čierťaž a odtiaľ zase po modrej značke do Lomu nad Rimavicou. Táto záverečná časť už vedie zväčša otvoreným terénom s peknými výhľadmi na obce Lom nad Rimavicou, Drábsko, ako aj na hrebeň Nízkych Tatier a východné Veporské vrchy. Od prameňa Ipľa až do Lomu nad Rimavicou k autobusovej zastávke trvá chôdza približne 1:15h.

          Celá trasa z Hriňovej do Lomu nad Rimavicou sa dá pohodovým tempom prejsť za 5 ½ hod. Túra je nenáročná – fyzicky aj orientačne, celkové prevýšenie asi 700m je rovnomerne rozložené, takže určite vhodný výlet pre každého, kto má rád pobyt v prírode. O tom že Veporské vrchy nepatria k tým viac navštevovaným turistickým destináciám na Slovensku svedčí aj fakt, že jediní ľudia, ktorých som počas celého dňa stretol, boli miestni obyvatelia Bratkovice a Lomu nad Rimavicou. Z okna autobusu smerujúceho do Brezna pozerám ešte posledné výhľady na Sihlu a Drábsko a po prekonaní sedla Tlstý Javor (1010m. n.m.) v hlavnom hrebeni Veporských vrchov sa nateraz lúčim s týmto krajinársky hodnotným územím.

Vladimír Kobza