Možno posledná moja pásovačka v sezóne, lebo začiatkom marca už treba za snehom chodiť dosť ďaleko a vysoko. Verejné spoje takmer nepoužiteľné a aj miesta, kde sa dá naskočiť do lyží (takmer) od parkoviska, sa míňajú rýchlejšie ako teplé rožky. A už sa dá aj inak v lesoch vybúriť. Zároveň ma však už dlho láka Starobocianska dolina, teda najmä prístup cez ňu, cez Bocianske a Kumštové sedlo na hrebeň Nízkych Tatier. Ústie má vysoko, vedie na západ, od severu je pritienená, to by malo íííííííísť! Aj tak je a keď padla dohoda a oplati

Sobota, siedmy marec, vyrazili sme do mierneho mrazíku z parkoviska P1 v Jasnej, smer Sedlo Poľany. Obloha gýčovito čistá, očakávaný úpek na južných svahoch. Severy vraj v top podmienke, uvidíme cestou hore. Plán bol okúsiť a zlyžovať takto zrána aspoň jeden juh niekde pod Kotliskami, potom pred páľavou utiecť do Derešských kotlov. Nakoniec to bolo mierne inak, ale nevadilo, aj keď nás mierne upieklo, poniektorých aj celkom na mäkko. A 2000 výškových je vraj celom dosť na takú prechádzku – no čo ja viem? Každopádne podobný nápad, ako sa dosať na

Prišla neodolateľná ponuka, že Ďumbier z Trangošky je istota! Ale že len v nedeľu, lebo v sobotu bude hnusne. Bolo síce aj v nedeľu, keď sa Červený Šíp za vytrvalého sprchovania bystro driapal hore dolinou, ale keď ulovil predposledné miesto na zákrute, tak bolo všetko oukej, lebo sporivá slovenská dušička od radosti zapišťala, že nemusí platiť parkovné. A skočila lyžiarkami rovno do poštrkovanej mláky pod Zázvorom. Ale od Zázvoru už sa dalo! Skoro ako od parkoviska, a to sa teraz cení! Pásy začvachtali v mokrom firne, zaradili sa do šóry podobne

Krásna „jarná“ sobota, posledný deň februára. V kotlinách a dolinách ráno primrznutô a snehu už dávno „nula celá nič“, to isté v tej hlbokej cestou z Partizánskej Ľupče na Magurku. Len medzi chalupami na Magurke trošku ľadu, ale dalo sa v pohode. Na kopcoch nad Litovskou Lúžnou už nad nulou a obloha čistomodrá. Okolo ôsmej sme parkovali v pohode kúsok pod chatou Magurka, vyniesli lyže na chrbtoch kúsok nad odbočku zelenej značky v spodnej časti Viedenky a už sme pásovali proti prúdu potoka: po vyšmýkanom, zatiaľ zamrznutom, šírkovo aj na z

Obliecť sa v lete na turistiku nie je žiadna veda – gate, tričko a ide sa. V zime je to zložitejšie, všetci vieme. Treba vrstvy, nebyť mokrý ani zamrznutý. Skialp, to je zas vyšší level skúseností. Už aj preto, že sa viac striedajú rýchlosti, čo môže byť v zime kardinálny problém. Dlhý výšľap a dlhý zjazd – sakra rozdiel! A ešte keď nebodaj treba niekde (najlepšie na poriadnom vetre) trochu dlhšie postáť, to už môže ísť aj o zdravie. No a rukavice pri tejto zábavke, to je podľa mňa najvyšší level alchýmie, alebo umenia, ako kto chce. A

Vraj možno posledný výkrik zimy? Posnežilo, ale blíži sa zas oteplenie. Najviac padlo netypicky v Blave, ale aj Fatry niečo málo dostali a sobotné dopoludnie 21.2. pred frontom malo byť polopekné a bez vetra. Voľba padla na Smrekovicu, len na jemné pošuchtanie tam a nazad, presný plán nebol. Cesta z Podsuchej parádne vysnežená, ujazdená, rovná, vypluhovaná ako vždy - na dobrých gumách hádam aj bez reťazí by sa dalo. Hore parkovacia rampa a že vraj ak spravíme biznis v reštike aspoň za päť Eur, parkovné (2,5 Eura za hodinu) nám blahosklonne odpustia.

Horskú hradbu, oddeľujúcu Košickú kotlinu a Východoslovenskú nížinu, tvorí od severu na juh päť podcelkov, v podstate bývalých treťohorných sopiek (Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota a Milič). Po Miliči som sa už raz motal ( TU ), asfaltové cesty cez Bogotu ma moc na pešiu turistiku nelákajú, tak prišiel rad na dve „sopky“ z názvu. A rovno poviem, že nič moc, ale GPX je hore, ak niekto chce. Je tam síce pár pekných miest, ale medzi nimi hafo fádnych lesných ciest, vylepšených koncom upršaného decembra 2025 (keď som sa tam motal) blatom po ťažobn�

Švajčiarsko, Horný Engadin, St. Moritz, Julierpass Kôli snehovej biede som sa prvý raz túto zimu vybral na Julierpass až 13.2. Je pekné počasie a celý deň aj zostane. Parkujem v smere od Silvaplany na prvom parkovisku, ktoré máme vďaka obci Silvaplana k dispozícii zadarmo. Na parkovisku sú iba dve autá a keď začnem šlapať smer Valletta da Guglia nevidím žiadnu čerstvú stopu. Včerajšie mierne sneženie so silným vetrom spravilo svoje, stopy sú zafúkané. V oblasti je dnes lavínnová trojka. Posledné obdobie je veľmi turbulentné, čo sa lavín týka. Len v Tal

Hneď na úvod – nedá sa od parkoviska! Ale má snežiť, po ceste to pôjde. Lebo na valentínsku sobotu bolo hlásených málo oblakov, žiadny vietor (ani hore!) a teplota tak do -6. Nemohol som odolať ponuke na odvoz, sám to mám z domu priďaleko. Do soboty rána síce na predpovedi pribudli oblaky, inak ale nič, tak v aute všeobecný optimizmus. Ten sa ale cestou dooooosť rozplýval. No už nebolo cesty nazad. Tak v Šumiac – city sme oferovali tri Eurá parkovného a našli sme hádam posledné miesto pod rampou. Tí, čo potom zaparkovali nad rampou, doooosť draho obiš

Prvý februárový pondelok bolo hlásené posledné okno ako – tak pekného počasia, aj to len vo väčších výškach. Na väčšine územia sa váľali nízke mraky a hmly. Lenže namlsaní nedeľnou Mengusovskou dolinou ( TU ), nechcelo sa nám v mlieku plávať. Skituristicky populárne kopce nad Liptovskou Tepličkou sa síce zdali dosť vysoké, ale rozhodli sme sa až cestou a dobre sme spravili. V Tatroch už podľa výhľadov z auta nebolo také ažúro ako v nedeľu. Aj cestou sa po kotlinách váľali kadejaké sivoty, našťastie už v podhorí Kozích chrbtov nič, na

Podľa mnohých zdrojov vraj jedna z najkrajších tatranských skialpových túr. Navyše v takom počasí, aké sa tu koncom januára často nevyskytuje: jasno, bez vetra, s teplotou jemne pod nulou. Dole v kotline vysoko nastlaná inverzná perina, vyliezli sme nad ňu až nad Štrbou - Lieskovcom. Jednoducho v posledný deň januára sa spravilo také okno v sivote, že ažžžž. Takže nebolo čo váhať a neboli sme samozrejme sami: od zastávky Popradské pleso hore lesom od vodárne, cez potok a len kúsoček po ceste. Mengusovskou dolinou po Rázcestie nad Žabím potokom a 

Rozpačitá zima, rozpačité počasie. Aladiny hlásia zamračené, vo vysokých polohách mliečno. V nižších nieto snehu, treba trafiť medzivrstvu! Sever Veľkej Fatry je na to ideálny, ideme ta. Chceli sme síce na Smrekovicu, ale zabudnuté reťaze, tak radšej len do Hrabova a odtiaľ hore. Aj s garanciou pohodlného zlyžovania potom dole. Takže po krátkom pešovaní od „Skialp Parkingu“ naskakujeme do lyží pod lanovkou a po chvíli ťapkania po piste už točíme doľava na Medvediu cestu. Posnežilo asi milimeter, zakrylo medvedie kamienky, ale len tak esteticky, zač

Podbanské - parkovisko, vyložíme bajky z auta a šliapeme lesnou asfaltkou do Kôprovej doliny. Použiť bicykel je ideálny spôsob pre túry v záveroch Tichej a Kôprovej doliny. V posledných rokoch štýl bike and hike v týchto končinách naberá na popularite a to je len dobre. Aj keď bicykel umožní pozrieť sa do krásneho kúta Tatier ľuďom, ktorí by peši mali problém, vôbec to nevadí. Stále tu je pomerne kľudne a ticho. Tá návštevnosť nie je prehnaná. Kúsok nad Kmeťovým vodopádom bicykle zamykáme neďaleko cesty a ďalej už pokračujeme peši. Na bajku by

Klasicky zo Šútova do Vrútok bol zámer – hore cez chatu pod Chlebom, cez Kriváne a Suchý, dole cez Maguru. Ale prečo popri Váhu? No lebo počasie bolo proti a otočilo ma za Pekelníkom nazad, tak som sa nejako domov musel dostať – a keď to nešlo po hrebeni, išlo to popri Váhu, no čo už... Lebo januárové inverzie skončili, nabehol teplý front, malo jemne snežiť a na hrebeni vôbec nefúkať. Tak som si povedal, že aj keď výhľady nebudú, snehu je málo, je tuhý, červená hrebeňovka bude predupaná, veď aj inde je to na tenisky. Lenže nesnežilo a na hreb

Pretože snehová nádielka z prelomu rokov po oteplení poriadne zamrzla a lyžovanie vo voľnom teréne nie je žiadna slasť, vymýšľal som niečo, kde by som sa mohol šúchať celý čas, najlepšie bez častého odliepania pásov. A tak som vymyslel toto – v „jadre výletu“ sklonom skôr bežkársky terén, lenže pod lyžami buď ľad, alebo sa to naopak prebáralo, takže skialpy tento raz vhodnejšie. Jednoduché to bolo: z Hrabova po Medvedej ceste na Vlkolínske lúky, Suchým Hrabovom pod Vtáčnik, traverzom cez záver Čutkovskej doliny a popod Nižné Šiprúnske se