Cieľ Javorníckej stovky – Kuko s Náčelníkom stoja bokom a kujú dáke pikle. Bulvár ide akože náhodou okolo, podozrivo stíchnu... Bulváru to samozrejme nedá, šmejdí naokolo, naťahuje uši, nedá sa odohnať, a tak po chvíli už má pre istotu pozvánku „vo vrecku“. Na 16. november do Podkriváňa, skade vraj odštartuje pokusný, nultý ročník novej slovenskej ultraakcie. S parametrami „čosi cez 50 km a čosi cez 2000 výškových“ je to síce len detská trať, ale s jej krajinárskymi kvalitami bude isto kandidovať do zoznamu obľúbených. S podporou SUT

11.11.2024, SMOLNÍK: Rekordné boli ženské aj mužské časy na dlhej trati /33km, 1400m+/ a rekordná bola aj účasť. Záver sezóny si za slnečného jesenného počasia prišlo do Volovských vrchov vychutnať takmer 550 pretekárov, 277 na dlhej a 272 na krátkej trati.  „Horský beh Smolník, to sú preteky ktoré robia bežci pre bežcov. Dávame si záležať na značení, kvalitnom jedle, občerstvovačkách aj zábave. Toto naše dieťa má dnes 10 rokov a poriadne sa rozrástlo. Stále však chceme, aby z neho bolo cítiť domácu atmosféru.“ tvrdia organizátori Radka

Dva nádherné alpské hrebene, o ktorých ste asi nepočuli: Corda Molla na Monte Disgrazia (3678 m) a Cresta Est na Punta Kennedy (3284 m) V Alpách je veľa krásnych výstupov na oveľa vyššie alebo známejšie vrcholy. To väčšinou prináša aj viac ľudí. Ak máte radi alpinizmus a lezenie, no hľadáte pokojnejšiu oblasť, tak severotaliansky región Valtellina a konkrétne dolina Valmalenco majú veľa nádherných kopcov a možností. Dnes sa pozrieme na dve z nich: ·       Corda Molla na Monte Disgrazia: AD+, III ·       Cresta Est na Punta Kennedy: AD, IV

Veľký Mengusovský štít 2431m. sa nachádza v závere Mengusovskej doliny nad Hincovým plesom a spolu so svojími bratmi Prostredným a Východným Mengusovským štítom tvoria časť hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Prvovýstup na Veľký Mengusovský štít spravil 28. júna 1877 Poliak Ludwik Chalubinski s dvomi horskými vodcami, ktorí boli výborní znalci Tatier. Vystúpili z Poľska od Morského oka do Hincovho sedla a keďže priamo po hrebeni neprešli a tak traverzovali na strane nad Hincovým plesom až kým ich to po rímsach a rampách nepustilo až na vrchol. Veľmi p

Tento najvyšší vrchol horského masívu, oddeľujúceho more od Skadarského jazera na úplnom juhu krajiny, má na prvý pohľad skromných 1594 m n. m. Pri pohľade od mora ani veľmi nedominuje, treba ho v panorámach trochu hľadať, lebo ho zacláňajú nižšie kopčeky pred ním. Ale! Koniec augusta znamená fajných 30 stupňov hneď ráno a výstup začína takmer od mora. Začali sme síce z parkoviska pod hradbami historického mestečka Stari Bar, ktoré je asi 100 m nad morom, ale aj tak solídne prevýšenie na jeden záťah, nie? A tiene sa cestou hore hľadajú dosť ťa

Taký deň by bol hriech nechať len tak. Plnofarebný, októbrový, s ostrým svetlom aj vzduchom, s modrým nebom nad farebnými stromami. Prituhlo inverzne, našťastie bez hmly, tak osemkilometrová asfaltová rozcvička od vlaku v Hornej Štubni na Bartošku poriadne intenzívna. Chcel som síce začať na opačnej strane kopca, pri Harmaneckej jaskyni, ale okrem prvého ranného Fatrana tam ostatné nie vždy zastanú, tak radšej výskok z vlaku o zastávku skôr, v tej Štubni. Vlak aj tak trochu meškal, tak ktovie, či by „jaskyňu“ iba nepreletel. Zámer znel pomotať sa v

Čakaj zajtra ráno na hosteli o 7.30, príde ťa vyzdvihnúť  náš človek. O 8.10 prichádza nízky chlapík s minivanom, na streche bicykle, cestou naberáme ďalších turistov, pripája sa druhé auto. Z centra La Paz nás vezú hodinu na sever až do sedla La Cumbre v 4650 metroch nad morom, t.j. trochu nižšie než Mt. Blanc. Zrána je kosa, dobre padne teplá instantná káva, sendviče s maslom a džemom. Postupne naťahujeme na seba chrániče, kombinézy a dostávame staré odpružené bicykle, každý podla veľkosti. Takéto zjazdové unikáty u nás už nezoženiete, absolvov

Rozlúčka s (oficiálnou) ultrasezónou sa pod týmto kódom myslím vydarila. Organizačne samozrejme, meteorologicky so šťastím. Teda jej prvá, oficiálna, behacia, menej dôležitá časť. Lebo ako toto píšem, tá podstatná časť sa v sobotu večer v Art café v Banskej Štiavnici ešte len rozbieha. Akurát malá chybička krásy sa predsa objavila, lebo čo je zle, ľudia zlenivievavajú - a čo je najzlejšie, ultrášov nevynímajúc! Koncosezónny ultrapunk začínal totiž v Prešporku ako normálna dospelácka stovka, po presune pod Sitno bol skrátený na tínedžersk

Oblasť Slovenské rudohorie, celok Čierna hora, podcelok Bujanovské vrchy. Priamo nad sútokom Hnilca a Hornádu, nad Veľkým Folkmarom, Jaklovcami a Margecanmi sa „vypína“ nenápadný, komplet zalesnený, 783 m vysoký kopec, ktorého meno keď som videl na mape, hneď mi bolo jasné, že ho musím ísť pozrieť. A ešte keď Mapy.cz ukazujú pekné miestne chodníky, po ktorých sa to dá v pohode zokruhovať. Na turistickej mape (Hiking.sk) ešte neboli, tam som zase ale našiel pásovú červenú z Jakloviec do Margecian už pretrasovanú po pravom brehu Hnilca a po novom c

Krásnu októbrovú sobotu 19.10. sa na Hrebienku opäť stretli horskí nosiči a dievčatá aby po letnej sezóne oslávili jej záver už tradičnými pretekmi. Tento rok sa konal už jubilejný 40. ročník Sherpa Rallye. Unikátne preteky kedysi odštartoval na Popradskom plese Viktor Beránek a na začiatku sa na štart postavilo osem nosičov. Pri príležitosti tohto jubilea sa na štarte na Hrebienku rozdávali pamätné plakety. Viac už vo výbornom videu od Joža Kubániho. Krásne počasie prilákalo na štart výbornú účasť 30 dievčat (20kg) a 62 chlapcov (60kg). Ich cieľo

Na úvod „dopravný“ šok: náš autobus ( IVANCO travel ) schádza zo severného konca jedinej čiernohorskej diaľnice a zrazu sa len plazí. Lebo sme nabehli na cestu R19, ale je to len taká okreska, ledva na šírku dvoch osobákov, navyše poriadne kľukatá. Niektoré zákruty vodič vyberá len tak – tak, niektoré na dvakrát. Ale s bravúrou a pokojom. Je to asi 17 km do horského sedla Trešnjevik (1573 m), ktoré je jedným z nástupných bodov do prírodného parku KOMOVI na východe štátu, pri hranici s Albánskom. Cesta na druhú stranu klesá nádhernými serpentí

Ako sa už stáva zvykom, počasie prekonáva svoje vlastné rekordy a po vlaňajšom rekordne teplom septembri nastalo tento rok rekordne teplé celé leto. September však našťastie zjesennel a J100 sa tak vrátila ku svojmu dobrému zvyku a znovu bola jesenne plnofarebná. Tomu pomohol aj fakt, že Ľubka F. a jej organizačný team objednali na tento ročník také počko, že to nemohla byť náhoda: v piatok dažde, v nedeľu dažde, no v sobotu medzi nimi bežecký takmer ideál. Chladno, čiastočne slnečno, bez vetra. Piatkovým frontom umytý vzduch tie farby ešte zvýrazň

Pred pár dňami preletela Vetroplachom smutná správa o odchode skialpinistu Mira Bíreša. Nebol to len skialpinista, ale v prvom rade perfektný otec, manžel a samozrejme kamarát. Nie hocijaký, ale taký ten „Do dažďa“. Osudnou sa mu stala práca v hore.... Keďže je Vetroplach žánrovo vyhradený, dovolím si pár spomienok naviac na Mira ako Skialpinistu. Veľké „S“ je na mieste, tak ako málokedy. Boli sme partia zo zadných lavíc zvolenského gympľa. Každý iný a všetci rovnakí. Klasická socialistická mládež. Miro na učenie nebol, minimálne na memorov

Názov známy dnes najmä horolezcom. Andezitová skalkárska oblasť dostala svoje meno podľa mini lyžiarskeho strediska pod hrebeňom Vtáčnika, v Baškovej doline, nejakých päť kilometrov nad obcou Lehota pod Vtáčnikom. Do povedomia sa dostáva približne od r. 2016, kedy bola po vyše dvoch rokoch príprav oficiálne otvorená (lezeckým maratónom). Dnes je tam v štyroch sektoroch takmer 400 ciest – väčšina z nich v príjemnom tieni dospelého lesa. Aj keď aj výnimka sa nájde - dosť čerstvá a nie veľmi príjemná, ale o tej neskôr. Ochladenie koncom septembra

Koncom augusta 2024 som sa cez voľný deň zmobilizoval, naložil bajk do auta a po prejazde cez passo Bernina zaparkoval na známom parkingu Sfazú. Už asi dva roky tu vyberajú parkovné, teda automat na mince. Platí sa 1chf za hodinu od 8 do 18. Beriem aj batôžtek s vecami na prezlečenie a teniskami a na bajku zamierim cez Val di Campo a passo Viola ku talianskej chate Federico Valgoi in Dosdé. Livigno Alps, Terra Magnifica. Dole nájdete odklik k článku venovanému špeciálne iba tejto chate. Necelé dve hodiny aeróbnej aktivity a už zdravím známych, mám šťastie a stretva