Januárové potulky Ostrôžkami

         Keďže posledné zimy akosi nechcú dopriať dostatok snehu, nie je problém podnikať aj pešie túry vo voľnom teréne. Práve naopak, zimné scenérie ukrývajú v sebe svoje čaro. Práve takáto situácia nastala v sobotu 16. januára 2010 s krásnym inverzným počasím. Po vianočnom, novoročnom a trojkráľovom odmäku to na bežeckých tratiach vyzeralo zúfalo, a tak padlo rozhodnutie na peší výlet v mierne zmenenom prostredí. Tento krát sme zamierili do pohoria Ostrôžky, ktoré patria spolu s ďalšími k oblasti neogénnych stredovulkanitov. Inšpiráciou pre mňa bola aj zmena v sieti značkovaných chodníkov, ktorú zrealizoval KST Detva na jeseň 2009. Červeno značkovaná Rudná magistrála bola v úseku medzi sedlom Stará Huta a Detvou presmerovaná na novú trasu cez kótu Siroň (688 m n. m.), keďže pôvodná trasa viedla nad Detvou pomerne dlhý úsek po nezáživnej asfaltke. Zároveň bola predĺžená modrá TZT z Packovho vrchu, cez Pľutov vrch až po Sliačsku podpoľanu, kde sa pripája k novému trasovaniu Rudnej magistrály.

          
         Aj napriek tomu, že je polovica januára, snehu niet. Jediným náznakom zimy je ľad na lesnej ceste a námraza, ktorá miestami poskytuje vhodný priestor pre fotografovanie. Dnešnú trasu začíname v sedle Stará Huta (670 m n. m.) na hlavnej ceste zo Zvolena do Veľkého Krtíša. Vyberáme sa po Rudnej magistrále smerom na východ. Na rozdiel od opačného smeru tohto chodníka (Makytová, osada Blýskavica), tu je magistrála vedená po pohodlnej lesnej ceste bez orientačných ťažkostí. Približne po polhodinke sa dostávame k osade Sliačska podpoľana, nachádzajúcej sa v hlavnom hrebeni Ostrôžok. Pred pár rokmi som počul vyprávať jedného pána v rozhlase, ktorý túto osadu označil za najkrajšiu na Slovensku. To, či je naozaj najkrajšia posúdiť nedokážem, ale vo mne zanechala vcelku príjemné pocity. 

         V Sliačskej podpoľane je osadený nový turistický smerovník a odtiaľto sa už držíme nového trasovania Rudnej magistrály (pôvodná trasa išla ďalej po hrebeni na Pľutov vrch, tá je už súčasťou predĺženej trasy modrej TZT). Zo Sliačskej podpoľany prichádzame na rozhranie v hlavnom hrebeni s ukážkovými výhľadmi na južnú (okolie Horného Tisovníka, severovýchodná hranica VO Lešť) a severnú stranu (Poľana, Veporské vrchy). Pohodová cestička schádza lesom až k okraju polí a rozptýlených usadlostí nad obcou Stožok. Zrejme sa nové trasovanie značeného chodníka nestretlo s pochopením majiteľa pozemku, keďže asi na 200 m dlhom úseku boli všetky značky zoškriabané zo stromov (a to iba 3 mesiace po vyznačení!). Nám to však vážnejšie problémy nespôsobilo a ďalej pokračujeme opäť miernym výstupom na vrcholovú plošinu. Z nej sa naskytli zaujímavé pohľady do Zvolenskej kotliny ponorenej v hmle a na Poľanu. Za pár minút sme došli k vrcholu Siroň, na ktorom okrem turistického smerovníka a vysielača nič pozoruhodné nie je :) Hustý bukový les znemožňuje akékoľvek výhľady, ale tie boli už skôr pod vrcholom, takže nám to neprekáža. Z vrcholu Siroň nás čaká už iba pomerne strmý zostup k železničnej zastávke v Detve.

         Celú trasu zo sedla Stará Huta do Detvy je možné podľa údajov na smerovníkoch prejsť za 3:55h. Je to nenáročná, pohodová túra, ktorá poskytuje vďačné výhľady. V prípade prítomnosti dostatočnej snehovej pokrývky je možné trasu absolvovať aj na bežkách. V takom prípade je vhodné pokračovať zo Sliačskej podpoľany ďalej po hrebeni k Pľutovmu vrchu vo výške 741 m n. m. (rovnako poskytuje pekné výhľady). Odtiaľ nasleduje zjazd širokým otvoreným terénom buď do Detvy (cez Piešť), alternatívne do Podkriváňa alebo na lučeneckú stranu do Budinej.

Vladimír Kobza