Diaľkový pochod a beh Strážovskými vrchmi 2014

Odohral sa 5.4., v podstate na okruhu okolo doliny Tepličky, so začiatkom a koncom (pre väčšinu účastníkov) v Trenčianskych Tepliciach. Trasa viedla cez Petrovu Lehotu, Baske, sedlo Homôľka, Vápeč, Hornú Porubu, Omšenskú Babu a Kýšky. Dokopy nejakých 53km na dĺžku a 2,6 na výšku - parametre veľmi podobné známemu Nonstop behu Trangoška - Donovaly (alebo pol Stíhačky), ale náročnejšie. Nie kvôli pár kilákom navyše, stačí porovnať profily - toto nebol „beh z kopca“ :-) Skôr niečo ako zuby na píle, pekne až do konca. Aj tak niektorým nebolo dosť a dali si zopár zachádzok. Vraj nedobrovoľných, ale týmto masochistom by normálny človek ťažko uveril :-) V galérii je trasa aj profil z Hikeplanera, hádam to nebude Hikingšéf brať ako zneužitie :-) Počasie vyšlo či nevyšlo? Bežci a turisti majú iné nároky. Takže na fotenie krajiniek nič moc: šedivo, pod mrakom. Ale suchúčko a nie horúco, takže na beh ideálne. Keďže prevahu pod nohami mali lesné a lúčne cesty a hlinené chodníky plus bukové lístie, za dažďa by to bola riadna kĺzačka. Inak väčšina trasy ideálna aj na mtb. Veď sme aj zopár bajkerov postretali (a ku koncu aj pozávideli).

Zišlo sa do 40 účastníkov a až na dvoch tuším všetci do limitu (19:30) dorazili do cieľovej krčmy. Veľký ideový šéf Rado doniesol aj povestný megafón, takže to vyzeralo na vážnu akciu :-) Aj občerstvovačku spravil jednu, tá teda bodla! Vďaka jej osádke za servis a trpezlivosť!

Pred štartom sa vyskytla špecialitka - na túto akciu pripadol tisíci účastník všetkých podujatí pod hlavičkou TK Filozof, tak ho čakala cena (bežecký batoh). Ale z prihlasovania na fejbuku nebolo jasné kto to je, tak sa losovalo. A potom sa už bežalo/kráčalo a na trase miestami aj kufrovalo. Lebo orientačne to bolo trochu náročnejšie, najmä po sedlo Homôľka, dosť často sa menila farba značky. Najdlhšia nedobrovoľná odbočka? Vraj skoro hodinu a pol, ufff... Bolo hneď na začiatku jedno odbočovacie miestečko, kde šípka bola až pridobre ukrytá :-)

Udrela ôsma, megafón zavyl a šlo sa. Kratučko mestom a za cmiterom hneď strmo ako do neba, na roztriedenie. Po tú spomínanú ukrytú šípku lesom, potom zbeh lúkami do Petrovej Lehoty, defilé pred vyjukanými obyvateľmi a dlhý zvážnicový úsek „jeleními lesmi“. Asi 6x stádo laní okolo nás presmrdelo. Väčšinou sa šlo po zvážniciach a väčšinou do kopca, až na Baske. Najdlhšie stúpanie na trase, len miestami prerušené rovinkou, lúkou či výhľadom.

Nasledoval asi najkrajší úsek trasy: so striedaním lesov a lúk, krásne behateľných ako po koberci, až do sedla Homôľka. Tam prázdna krčma a teta za pultom sa veeeeľmi potešila po ozname, že sa blíži horda hladných a smädných zombíkov :-)

Dotankovanie a išlo sa na Vápeč. Zas krásnou krajinou, lúčno-lesnou, len poriadne strmou. Záver krásny, bralnatý, radosť sa trápiť :-) Škoda že nebolo času si to hore užiť dlhšie (platilo pre tých besnejších :-). Tak daváj dole - do Hornej Poruby :-) Nooo, riadne strmo, ani som radšej foťák nevyťahoval, aby to prežil. Až na občerstvovačke. Kofolka a magnézium pomohli pred záverečným úsekom.

To bolo treba vydriapať sa z Poruby po lúkach a cez hlavnú cestu pod Hoľazne a potom už len dlhoooo traverzovať ponad Dolnú Porubu a Omšenie. Prevažne lesom. Zas krásny behateľný (a bajkovateľný) úsek. Ešte zachádzka na Kýšky, vľavo vbok, zo dva krátke kopčeky a posledný zostup do cieľa. Cieľovými serpentínami, plnými značiek, kúpeľných hostí a smerovníkov :-) Cieľ? Aj tu sa prejavila Radova skúsenosť: hneď dve reštiky na kope, hneď po východe z lesa, dokonalé! :-) Zas perfektná, aj keď „nízkorozpočtová“ akcia. Rado a spol., veľká vďaka! Len škoda, že podaktorí sme nemali čas si to v cieli užiť dlhšie. Tak hádam nabudúce...

Rišo Pouš