Ako sme sa pod Ďumbierom v mlieku kúpali

Prišla neodolateľná ponuka, že Ďumbier z Trangošky je istota! Ale že len v nedeľu, lebo v sobotu bude hnusne. Bolo síce aj v nedeľu, keď sa Červený Šíp za vytrvalého sprchovania bystro driapal hore dolinou, ale keď ulovil predposledné miesto na zákrute, tak bolo všetko oukej, lebo sporivá slovenská dušička od radosti zapišťala, že nemusí platiť parkovné. A skočila lyžiarkami rovno do poštrkovanej mláky pod Zázvorom. Ale od Zázvoru už sa dalo! Skoro ako od parkoviska, a to sa teraz cení! Pásy začvachtali v mokrom firne, zaradili sa do šóry podobne postihnutých a išlo sa. A neveriacky sa krútilo hlavami, koľké snehy tam všade naokolo ležia. A prestalo aj chčať, zato začalo nebyť vidno, tak výhľady len do spodných partií známych podďumbierskych zjazdoviek vlčej a Halašovej a ktovie ako sa to tam všetko volá. Ale že to sa cestou nazad isto zlepší.

Ako cestou hore teplota klesala a suchota snehová stúpala, obúvali sme stále bucľatejšie papuče. Tak malá prestávočka na prevoskovanie chlpov, niekomu aj na predýchanie. Išlo sa do prvého finále, kde to už pekne podklzovalo, tak sa kľučkovalo aj rukami ťahalo. Ale nad hlavami náznaky modrej farby!

No bola to len fatamorgána, rýchlo pominula. MRŠku sme trafili len podľa kuchynského smradu, tak sme ju po pamäti obišli a svišťali smer Králička. Na chvíľu sa sivota zas  otvorila, že bolo tyčovanie vidieť, aj čierne bodky na kopci, tak davaj k nim. Už samozrejme po suchom a tvrdom, s popraškom na povrchu. Pásy moc netrpeli.

A že teda polyžujme, kým našu lyžnícku patechniku nik nevidí. Prvý raz do Pošovej Mlynnej, v ústrety poľovníckej chate – ťahalo to za lyže, až nižšie sa dalo, ale tam sa to zas zúžilo. Druhý raz do Zelenskej Mlynnej, tam to bolo parádnejšie, nosnejšie, suchšie akési. Poriadne rozdiely podľa orientácie svahov.

Len zas no... Na pohodu a nie na výkon to bolo všetko od začiatku, tak už len z Mlynnej po žltej nazad hore a slabšieho kusa z chaty vytiahnuť. Zaradili sme sa do šóry a z povinnosti na Ďumbier sa z predposledných síl vydriapali. A cestou zas chlpy pomazali - čínske čajové kahance z tržnice sú istota!

Hore sme si užili neviditeľnosť ako sa patrí, kríž skoro len z diaľky, lebo takmer nebolo kam zaparkovať – buď davy všade rozložené, alebo žltý sneh. Nechápem, kde sa potom po fejsbúkoch vzali tie komentáre typu „dobre sme polyžovali, lebo bolo dobre vidno“.

Tak sme smerom dole triafali len od tyče k tyči, ale prekvapivo dobrá lyžba. Po rozchodenom, ale rovnom. A keď sme si už trúfli vrhnúť sa doprava, trafili sme také dobré sňahy, že sa aj ujúkanie ozvalo.

A totálna detská radosť nastala na odjazde – veď ako na húsenkovej dráhe na jarmoku. A ozaj na to, aké davy každý deň tie tobogány brúsia, skoro nikde nič netrčalo a čo trčalo, bolo viditeľné. Fakt neobvyklo veľa snehu v porovnaní s tou biedou celoslovenskou. No, aspoň niekde...

Rišo Pouš