Žiarska dolina aktuálne: Lúčne, Smutné a Žiarske sedlo

Istoty sa s oteplením strácajú, Žiarska ostáva. A ešte som tam túto sezónu nebol. Tak ráno skorý nástup, lebo sa stalo niečo... No niečo neobyčajné (akože u nás v Čabovciach): rýchlik z Prahy výnimočne nemeškal, tak som stihol hneď prvý bus z LM a o siedmej som už ťapkal cez parkovisko. Zatiaľ autoprázdne. Tradičná rozcvička po chatu bola hlučná a hrkotavá, pod nohami zamrznutý, pásožravý firn. Nad chatou v stope vyleštenô, už tam to chvíľami podšmyklo, tak som si radšej razil vlastnú stopu na Terasu – dalo sa, na zmrznutom starom asi cenťáčik nového.

Prvý cieľ: Lúčne sedlo, tam sa slnko opiera najskôr. Striedanie ľadových platní (neveľa), firnovej kôrky (asi najviac, ale celkom držala) a ufúkaného čerstvého (tak stredne), ktorý na starom základe nedržal. V traverze pod meteostanicou som nahodil haršajzne a pohodlne až hore. Aj tak bolo treba často pridupnúť. Sedlo je z východu vyfúkané, západná strana = trochu prášku, ale hore číhajú kamene.

Druhý cieľ: Smutné sedlo, výšľap z Terasy po hrane ranného tieňa. Hrboľato, ešte klzko, zas haršajzne pre istotu, aj keď už to trochu mäklo. Úvod zjazdu do Smutnej doliny tragédia, málo snehu, zákerné kamene, ktoré nevidno. A klasická difúzka v tieni, ani pod nohy nevidno. Zato Volovec nasvietený ako keby ho fotili na kalendár :-)

Tak radšej tretí cieľ na záver: Žiarske sedlo. Od laty na Terase to už v mokvajúcom čerstvom snehu lepilo, po pripojení k „procesii“ ktorá tradične okolo obeda už tiahla od chaty, už nie. Všetko udupané samozrejme. Komfort až hore a slnko pražilo do temena. Dole príjemná jarná lyžba – tvrdý základ a na ňom trochu snehu. Na chodníku nižšie v kosovke miesta dosť na pribrzdenie a nie moc ľadovo.

Noci sú tu chladné (treba teplé prádlo), takže trocha slnka neublíži. V južne orientovaných žľaboch to vyzeralo bezpečne, aj sa tam tuho pracovalo, aj všade naokolo po hrebeňoch, samozrejme. Len by sa už pýtalo pripadnúť. Cesta dole aj na popoludňajšom slniečku bola priam bľesková, pešiaci nestíhali odskakovať :-)

Takže ego spokojné s tréningom, ale pri chate dostalo ranu: nemenovaná víťazka Ultrašelmy 2015 v intenzívnej príprave - tak, že z doliny so sebou ťahá svoje detiská v plnej lyžiarskej zbroji. Ufff, tá to zas chlapom v lete natrie... :-)))

Rišo Pouš