VR - KR - BB MTB

27.05.2022
vr-kr-bb-mtb

Tak sa mi zasa zadarilo vyhradiť si deň na dlhší pojazd, takmer „poldennú túru“ :-) A zároveň znovu previezť bajk z domu do Bystrice. Takže z toho vzniklo niečo podobné ako minuloročné VR - RK - BB , len písmenká v strede sa vymenili. KR ako Krahule, lebo som to vzal z opačnej strany.

Čiže z Vrútok popri potoku do Jedľovín a davaj na juh popod úbočia Malej Fatry a severnej časti pohoria Žiar. V Polerieke som zabočil dnu do pohoria a po červenej „hrebeňovke“ Žiaru - ponad Hadvigu až pod Vyšehrad, odtiaľ ďalej po hrebeni cez Sklenianske lúky a Bralovú skalu do Rovnej doliny (aby som podišiel nezjazdné Kozie chrbty), z nej cez Kunešovskú planinu na Krahule a potom už len hore na Skalku, po cyklotrase cez Cabanku do Kordíckeho sedla, zjazd na Kordíky a zelenou značkou cez Dedkovo do Riečanského sedla a na Bulíkovú. Na záver Laskomerský trail a z neho dole Laskomerskou dolinou do mesta.

Corosy namerali 111 km a nejakých 3000 výškových, takže to bolo trošku menej ako vlani, ale jednoznačne náročnejšie. Pretože vlani to bola séria dlhých, plynulých stúpaní aj zjazdov, zato teraz profil ako pílka: krátke a strmé, niektoré až „na morál“ kopčeky. Napríklad ten od asfaltky pod Vyšehrad :-) Ale všetko na 100% jazditeľné, len treba mať na pár miestach dobré nohy alebo ľahké prevody.

t1

Prvý úsek do Polerieky (podhorím), to sú zväčša cyklotrasy po šotolinách, na tankovej ceste samozrejme asfalt a betón (ale aj cykloturistická infraštruktúra ako má byť). Fičalo to teda rýchlo. Nemilo ma prekvapil nový asfaltový cyklochodník pred Kláštorom pod Znievom – nehodila by sa do lesa viac šotolina? Aj som sa divil, prečo idú hore dolinou z Valče ľudkovia na cesťákoch... Potom ale krásna krajinka so šušťaním šotoliny pod kolesami - popri rybníku Väďžer a ponad Ondrašovú. Minerálkou pred Poleriekou som tentokrát pohrdol, ale inak odporúčam, fajná je.

Z Polerieky teda vpravo vbok a dolinou výplaz na krásne lúky pod Závozmi (cyklotrasa 5431). Tam som pri známej chalupe Repeš dotankoval do zásoby aj do brucha ako ťava, lebo ďalej veľa možností nie je. Napojil som sa na červenú a až na tri krátke morálové kopčeky je to nádherné jazdenie až pod Vyšehrad. Príjemné lesné a lúčne cestičky a singlíky, sem - tam výhľady, ako tento spod Gaštana - na sever, nazad k Závozom:

Pretože som sa snažil čo najviac vyhnúť asfaltu, nezletel som pod Vyšehradom zo sedla dole do Jasenova po ceste, ale spučil som sa po červenej – prudko hore až pod les, a potom zas po zelenej prudko dole. Všetko okolo ohradených pasienkov. Len sa mi nechcelo drahocennú výšku príliš strácať a som to trochu prekaučoval – príliš skoro som odbočil doprava, zlákala ma zjazdná lúka a viditeľná cesta. No skončil som v kroví (odroda Fredy Krueger) a na tú správnu cestu na „nižšom poschodí“ som musel bajk trochu zniesť. Tu je spätný pohľad na zvyšky hradu aj s tou divočinou pod ním:

Spätný_pohľad_na_driapavé_kroviny_pod_Vyšehradom_a_tú_správnu_cestu_pod_nimi._

Potom až za Bralovú skalu je to jednoduché jazdenie po „hrebeňovej zvážnici“, prevažne hospodárskym lesom. Poriadne som dával pozor na nalámané konáre na ceste, to je to, čo mám najmenej rád a môj šalter ešte menej. Len vďaka rúbaniskám a neskôr vďaka Sklenianskym lúkam a tej Bralovej skale sú tu nejaké výhľady, ale aspoň je tu v lete príjemne, tienisto. Profil taký zúbkovaný – z tohto smeru striedanie dlhších, plynulých zjazdov a krátkych, niekedy dosť prudkých stúpaní. Na veľkej rúbani pod Horeňovom ma prekvapila studnička, super! Bonusom bol široký výhľad od nej, prakticky na celý Turiec:

Pod_vyrúbaným_Horeňovom_ma_prekvapil_udržiavaný_pramienok_s_výhľadom_do_Turca.

Za Bralovou skalou ešte krátko z kopca popri chate na vrchu nedostavanej zjazdovky a čakal ma naj-naj rébus dňa – lebo som potreboval podísť nejazditeľnú strminu stúpania na Kozie chrbty a zarastený zostup z Vysokej. Cestný obchvat viem, že tam je, aj na mape som ho videl, ale ešte som tade nešiel. No keď som presne na plánovanej odbočke z červenej videl nastavaných protitankových ježkov, už som tušil, že pre bajk to zjazdné bude :-) A aj bolo: parádna lesná cesta a potom dolinová asfaltko-makadamka Rovnou dolinou až hore na okraj lúk Kunešovskej planiny. Prítomnosť vojenskej infraštruktúry všadeprítomná:

Hore,_na_okraji_Kunešovskej_planiny,_asi_ihrisko_miestnych_pyrotechnikov.

Kunešovská planina je krásny, lúčnatý kus krajiny so známym smerovníkom v strede „pokračuj 1 km krížom cez lúku“, ktorý najmä v noci alebo za hmly dokáže dobre zamotať človeka. Ale cesty tu sú, tak som si najskôr dal severný obchvat Kunešova cez družstvo a potom južný obchvat asfaltky do Kremnických Baní. Mapy pomohli, a aj dvaja miestni ebajkeri, ktorí to tu dobre poznajú. Vďaka za tipy!

Po_obchvate_kúsok_po_asfalte_a_do_ďalšej_odbočky_z_neho_ma_miestny_znalec_uisťuje,_kade.

Nohy som už začínal trochu cítiť, tak okolo stredu Európy som asfaltom nepohrdol – aspoň som to využil a cestou na Krahule som do seba z tuby natlačil osvedčenú kalorickú bombu. Lebo čakal ma posledný poriadny výšľap - na Skalku. Síce pekne po cyklotrase, no nakoniec to nebolo ani také strmé, ani také dlhé, ako som to mal zafixované. Zatiaľ som to vždy išiel len opačne. Popod jednu lanovku dole, popod druhú hore a potom už brnkačka, popod hrebeň cez Cabanku až do Kordíckeho sedla. Už sa aj dáko ochladilo, tak som celkom švihal.

Poriadne rýchly bol zjazd cez Kordíky – najskôr po žltej, potom nižšie po ceste. Aj preto, že na tej východnej strane hrebeňa už bola zima – blížila sa siedma, slnko zapadlo za Kremnické vrchy a severáčik dobiedzal. Netrvalo to ale dlho, a už sa na mňa usmieval poslednými lúčmi slnka nasvietený vrchol Lučivna. Aj som sa normálne tešil na výšľap popod jeho svahy, že sa trochu zohrejem. Po zelenej značke, z horného okraja doliny Cenovo, po skalnatej a strmej ceste. Viac ma už boleli ruky a kríže ako nohy. Aj zadok, ale vďaka novému zadnému plášťu som mu konečne mohol poriadne uľaviť aj v strmších pasážach jazdou zo sedla.

Po_prejazde_okrajom_Kordíkov_už_sa_na_mňa_usmieva_Lučivno.

No a už len finále – prevažne plynulé zjazdovanie lesmi a lúkami, po dobrej ceste. Vychytal som aj posledné teplé lúče a na dvoch križovatkách som ešte trochu zvažoval možnosti: z Riečanského sedla doľava cez trail Koreňovka sa mi už vytriasať nechcelo, tak doprava zvážnicou. Tá ma ale zase omrzela o kúsok ďalej, na Bulíkovej, tak som to stade švihol dole Laskomerským trailom. Ale strmé serpentínky v jeho závere si nechám na inokedy, emigroval som z trailu rovno, variantom pre antitechnikov. A potom už len hladko dole Laskomerskou dolinou a symbolický záver na Medenom Hámri, v parčíku cisárovnej Sissi pri turistickej mape.

Takže ďalší veľmi pekný pojazd vybavený, takto to mám rád: dlho a pomaly. A viete, čo mi celý deň chodilo po rozume? Že ozajstná frajerina by bola dať celý ten okruh naraz. Lenže to musí ísť niekto, kto dosahuje vyššiu priemerku, alebo má dobré svetlá :-) Každopádne takmer 240 km a 6300 v. m., to už by bola trochu ultracyklistika.

Rišo Pouš

Fotky VR - KR - BB MTB

Súvisiace články:

Diskusia

TOP Partneri

https://www.sloger.sk Eshop davorin.sk Eshop davorin.sk Eshop davorin.sk JM SPORT Eshop davorin.sk

Podpor Vetroplacha

Odporúčame vidieť

Partneri