Skifatrizmus aktuál spod Malého Kriváňa

Kde bolo tam bolo, najprv nebol sneh a potom bola korona. Takže až v nedeľu 10.1. z karantény priamo do lyžiarok - pri chatovej osade Jarolím v Sučianskej doline. O pol ôsmej ráno už bolo parkovisko poloplné. Nočný mrazík schrumkavel blato a sobotňajšie sneženie ho trošku pocukrovalo, preto som maratónky nechal v aute. Ostatní traja spolupáchatelia ale poctivo niesli okrem lyží aj lyžiarky v batohoch, až na „Chvalabohu“.

Cestou hore snehu nejako veľmi nepribúdalo, až som sa divil. Až tam, kúsok pod Veľkou Kráľovou, na zvážnici. Odtiaľ už ale paráda, takmer nič netrčalo zo stopy, ubitej lyžami aj pešami. Len v okolí chodníka zle - na oko síce biela perina, no vybočenie do nej znamenalo prepad do čučoriedok. Prašanová lyžovačka tu ešte nehrozí. Ani hore nad lesom. Povrch brčkavý, vidno ako sú čučoriedky ledva prikryté – základ žiadny.

Čajíček na terase Vendovky padol po výstupe dobre, nasledovalo kľučkovanie kosodrevinou na Kriváň. Chýba tu tak meter, to je jasné. Na Meškalku ani pomyslieť, nasmerovali sme to rovno hore k obelisku, že pozrieme čo je na druhej strane. Tipoval som, že dole žľabom na západ by to išlo bez prepadávania, tam to býva rýchlo zafúkané.

Nakoniec sa celkom pekne dalo po jeho okraji, po takej teráske zo desať metrov širokej, v podstate tesne popod hrebeň. Len hnusná difúzka - na to aké predpoveď hlásila ažúro, just nad nami mrak. Zato vpredu nad Stratencom pražilo do svahov ako dzivé. Pred vytraverzovaním do sedla Priehyb sme ešte skusmo zatočili dole svahom, ale čím nižšie, tým viac prepadávania. Aj keď - aspoň sme už pod nohy videli.

Pod nami na dne doliny dáka partia točila oblúky pomedzi stromy, ale nezdalo sa, že by si moc užívali. Stopa po nich ostávala až príliš zreteľne hlboká. Tak sme vybehli nazad hore do Priehybu, využijúc stopu, ktorú predtým niekto natiahol – aspoň sme nemuseli prerážať do tých čučoriedok my sami. Vďaka.

V sedle pauzička v závetrí, aj keď skoro nefúkalo, a pekne po hrebeni nazad na Kriváň. Tam už je stopa samozrejme aj pre maratónky vhodná, neborivá. Tesne pod vrcholom dosť šutrov, tak sme Kriváňa radšej obtraverzovali z východu. A potom už také mierne trápenie až nazad dole na Chvalabohu. Buď sme ničili výstupovú stopu, alebo sa potkýnali na rozjazdenom, alebo zapadali do jafúr. Nič na užívanie, ale s prestávkami, relatívne na pohodu, to išlo. Len na niektorých miestach nebolo veľmi ani kde brzdiť, chcelo to extrémne krátke oblúky. Potom už len vyzuť a zniesť do doliny. Našťastie, v partii cesta lepšie ubehla. Viac povedia fotky, ale už aby poriadne nasnežilo.

Rišo Pouš