Skialp Berninapass: Sassal Mason 3031m.

 Švajčiarsko - Engadin - St.Moritz - Berninapass

Začiatkom zimy ale aj v obdobiach nedostatku snehu je túra týmto smerom jedným z istých tipov. Vyráža sa z parkoviska (2230m.) pod passom Bernina v smere od Pontresiny. Parkovisko je napravo od cesty. Hneď vedľa premáva známy Unesco vláčik a kúsok dole je berninské lago Bianco. V čase tejto túry boli na jazere desiatky korčuliarov, ktorí využívali tvrdý a hladký prírodný ľad.

Svahy smerom na Sasal Mason majú severnú orientáciu. Koncom decembra do nich veľa slnka nezasvieti a v čase tejto túry už boli poriadne natvrdlé, ale dalo sa. Najprv šlapem po rovine popri jazere prechádzam okolo zariadeniach slúžiacich v lete na ťažbu štrku.

V týchto miestach zvykne fúkať vietor a tak stretnúť tu ľudí, čo sa priviazaní k šarkanom vozia na lyžiach hore - dole je samozrejmosťou :)

Minulý rok sme si v nie príliš priaznivom počasí so Slávkou vyšlapali do sedla fuorcla Caral (2829m.), ktoré je vpravo od vrcholu Sasal Mason. Dnes mám ale vrcholové počasie a tak ide sa na vrchol...

Na obrázku vidíte vrchol Sassal Mason. Červená čiara je trasou výstupu a žltá po prechode hrebeňom je trasa zjazdu. Fuorcla dall Caral je vpravo.

Vzhľadom na ľadové podmienky som mačky použil na úseku už cca v polovici výstupu. Tu som sa priblížil pod sedlo z ktorého vedie hrebeň na vrchol. Pod sedlom šli lyže na chrbát a mačky na nohy druhý raz.

Lyže ma ostali čakať v sedle, na vrchol sa im nechcelo... Táto selfie vznikla asi v polovici hrebeňa vedúceho na vrchol. Štartoval som približne z miesta kde tieň začína prekrývať cestu. V údolí vidieť Lago Bianco aj jeho tmavý ľad.

Tesne pred vrcholom bolo zopár exponovaných úsekov. Aj ruky trebalo použiť ale stačili mačky, čakan ostal v aute. Namiesto neho som zobral a aj použil statív... ;)

Pri tomto pokuse o selfie na vrchole som to nestihol. 15 sekúnd ktoré mi moja samospúšť poskytuje bolo málo :))

Pri návrate mi plán spraviť fotku na exponovanom hrebeni pokazil vietor. Zliezol som to radšej bezpečne a neriskoval som, že mi foťák so statívom sfúkne do doliny. Odfotil som sa až tam kde to už bolo na pohodu. Vietor mi ale práškový cukor rovno do úst....

Pri zostupe som vyzdvihol lyže v sedielku a pokračoval s nimi na chrbte po hrebeni na opačnú stranu. Zakrátko som sa dostal na tzv ski-vrchol z ktorého sa v dobrých podmienkach lyžuje. Ešte kúsok som zbehol na mačkách a potom už nasledoval zjazd naspäť. V hornej časti sú dokonca zvyšky ľadovčeka. Sneh tu bol celkom príjemný. V spodnej časti zjazdu už bolo tvrdo. Šúchal som dole ako sa len dalo. Pre zjazd som nezvolil výstupovú trasu lebo sa mi najstrmšie miesto zdalo moc ľadové ale chcel som si aj pri zjazde pozrieť tú miernejšiu variantu...

Celý výlet mi zabral cca 3 hoďky, nastúpal som cca 800 v.m.

Martin Bartoň