Sicília - ostrov v mori slnka

Tento najväčší stredomorský ostrov je určite veľkým lákadlom pre turistov, cestovateľov a vetroplachov všetkých druhov. Talianska provincia Sicília má naozaj veľa čo ponúknuť. Kedysi sa tu písala história Veľkého Grécka, neskôr Rímskej ríše, dnes je už dlhšie tento ostrov mimo centra politického diania. Nie však diania turistického, archeologického a určite aj vulkanologického...

Ostrov:

Taliansko. More. Slnko. Etna. Toto sa asi v hlave preženie väčšine z nás, ak počujeme zaznieť názov, Sicília. A pardon, ešte asi aj Mafia :) Aká vlastne je naozaj? Prečo tam ísť, prečo merať takú ďalekú cestu? Čo potom, až sa tam ocitneme? Na tieto otázky si bude musieť dať odpoveď každý sám. My vám v nasledujúcom seriáli článkov predstavíme Sicíliu takú, akú sme ju videli my. Bez prikrášľovania, jednoducho fakty. Sústrediť sa budeme hlavne na otázky, ktoré zaujímali pred cestou nás a na ktoré sme na nete našli len slabé, nepresné, prípadne žiadne odpovede. Predtým ako sa tam dostaneme, pozrime sa trošku bližšie, kam sa to vlastne chystáme...

Hustota zaľudnenia: 

Sicília je talianskou provinciou. Úradným jazykom ja taliančina. Je to ostrov, ktorého rozloha je takmer ako polovica Slovenska. A teraz pozor! Počet obyvateľov prekročil 5 miliónov... Netreba byť matematik, aby človek rýchlo pochopil, že hustota osídlenia je zhruba dvakrát väčšia ako u nás doma. To by ešte nebola až taká tragédia, ale teraz znovu pozor! Obyvatelia Sicílie sa takmer všetci tiesnia v mestách na pobreží. Celé pobrežie je jedno veľké, husto obývané mesto. Medzi jednotlivými mestami nie je často žiadna medzera, zmenia sa len tabule...

Jazyk: 

Pozor! Nehovorte Sicílčanom, že sú Taliani a že hovoria po taliansky, aj keď to tak znie. Oni sa považujú za Sicílčanov a hovoria "Siciliano". Vládu v Ríme nemajú až tak moc v láske. V každom prípade po taliansky sme sa tu dohovorili bez problémov. V tých turistickejších oblastiach to na nás dokonca skúšali po anglicky, hneď ako zistili, že sme cudzinci. Pre tento prípad som mal už pripravenú frázu: "Non parlo americano!" :))

Naša rada je: Aj pre plynule anglicky hovoriacich cestovateľov, naučte sa aspoň základné frázy po taliansky, je to krásna a ľahká reč. Domáci to ocenia. Tie najdôležitejšie informácie sme sa podozvedali od domácich vždy v debatách v taliančine, teda pardon sicílštine :)

Obyvatelia:

Malí,potmavší,okrúhlejší... Milí,priateľskí,obchodníci... Poväčšinou nejakým spôsobom žijúci z turizmu, dostanú sa len tam, kam sa dá dostať autom :) Nečakajte v Taliansku (a na Sicílii už vôbec nie) potomkov kedysi mocnej Rímskej ríše. Tí sú na freskách vysokí, urastení, plavovlasí... Netreba zabúdať, že po páde spomínanej ríše, svojho času najväčšej široko ďaleko, krajinu na dlhý čas zaplavili Vandali a kadejaké iné divošské kmene :))

Krádeže: 

V jednom českom cestopise zo Sicílie som sa dočítal, že sa tu nemusíte báť okradnutia v tom pravom slova zmysle. Okradnú vás plánovite vysokými poplatkami, ktoré sú všade. Aké boli naše skúsenosti sa už dočítate v jednotlivých článkoch. Poradíme vám ako vidieť a zažiť čo najviac za čo najmenej peňazí. Rovnako poradíme aj to, ktoré poplatky a vstupné sa oplatia a ktorým je lepšie radšej sa vyhnúť. Počas našej cesty sme neboli okradnutí ani sme nezaznamenali žiadny pokus. Jasné, že pozor si treba dávať, ale to platí rovnako aj doma :) 

A ešte niečo: cítili sme sa tu naozaj bezpečne. Slovíčko Mafia sme nepočuli ani raz a ani sme ho radšej nepoužili. Čo sa o Slovensku nedá povedať...

Doprava:

Uff! Pár vetami charakterizovať to, čo sa nedá pochopiť, kým to človek nezažije... Mimo diaľnice rátajte v osídlených oblastiach s kolónami, pomalou premávkou. Parkuje sa všade, dokonca aj v kruhovom objazde. Dopravákov sme prakticky nevideli. Väčšina talianskych áut je poškriabaná a mierne ťuknutá. Smerovky ani bezpečnostné pásy sa nepoužívajú. Veľmi rozšírené je telefonovanie počas jazdy. Na druhej strane to tu všetko, aj keď na hranici dopravného kolapsu, stále funguje. Príjemne ma prekvapilo, že tú premávku znášajú domorodci celkom pokojne, aj keď som im zatarasil cestu, tak po mne zbytočne nevytrubovali, na rozdiel od nášho hlavného mesta... Trúbku tu používajú síce často, ale často to je také radostné trúbenie slúžiace na pozdrav a podobne. Keď mi zablokoval cestu v uličke domáci, ktorý sa chcel porozprávať s kamarátom na chodníku (častý jav) tak som tiež radšej netrúbil a vždy som ich nechal, nech si pokecajú.

Sakra rozmýšľam... Kde tú trúbku vlastne mám??

 V horách zase zažijete presný opak a stane sa, že hodnú chvíľu žiadne auto neuvidíte.

Nákupy: 

Počas dlhšieho cestovania sa stane, že budete potrebovať niečo nakúpiť :)  V tomto sme si nechali poradiť už v spomínaných cestopisoch z netu a vo veľkom aute sme si doviezli všetko, vrátane viackrát spomínaných plynových bômb do variča. Čerstvé potraviny sme nakupovali väčšinou v malých obchodíkoch popri ceste. Ceny základných potravín cca ako u nás. Odporúčam do pozornosti potraviny domácej produkcie: olivy, artičoky, kapery, nakladané sušené paradajky... Obľúbené boli zastávky u obchodníkov s ovocím a zeleninou, ktorí predávali popri ceste z malých nákladných áut. Hitom boli výborné sicílske červené pomaranče a rôzne druhy malých paradajok. Cena pomarančov pri väčšom množstve bola neraz aj pod euro za kilo... A ešte jedno, štandardná cena kávy je euro ale pozor: ak poviete len "Café" tak dostanete talianske maličké espresko, v podstate len špinavú šálku :) ako som to nazval. Ak chcete dostať kávu akú pijeme u nás doma tak si treba pýtať: (Café Americano!) - väčšinou sme ho dostali za cenu maličkej kávy čiže za euro...

Ako sa dopraviť na Sicíliu?

Ako sa vlastne dá na Sicíliu najlepšie dostať? Chodí sa lietadlom, potom je však potrebné požičiať si auto, ak chce človek niečo stihnúť. Doprava vlastným autom sa dá skombinovať s loďou. Používa sa k tomu lodné spojenie z Janova prípadne z Neapola na Sicíliu.. My sme šli autom celým talianskom až do Reggia na juhu Calábrie a odtiaľ sme sa preplavili trajektom cez Messinskú úžinu. Po ceste sme stihli dve trojdňové zastávky. Za obojsmerný lístok na trajekt sme zaplatili 75 eur . Poplatok za taliansku diaľnicu jedným smerom bol 72 euro/ za mikrobus. Diaľnica je spoplatnená len po Salerno. Odtiaľ sa už neplatí. 

Talianske diaľnice patria medzi najdrahšie v Európe. Rovnako aj benzín. O tomto sme boli samozrejme veľmi dobre informovaní.

Ciele:

Pri návšteve Sicílie by som tie najzaujímavejšie ciele rozdelil do troch hlavných skupín: Príroda, kultúra/archeológia a téma špeciálna - SOPKY. V nasledujúcom seriáli sa budeme venovať všetkým trom. Aj keď z kultúry mám najradšej Fyzkuľtúru :)))

Na úvod stačilo, pokochajte sa obrázkami a Sicílska Internetnovela sa čoskoro začne.

Martin Bartoň