Rosengarten - Ferraty v "Ružovej záhrade"

 Rosengarten, horská skupina neďaleko Bolzána patrí medzi najznámejšie oblasti v Dolomitoch

"Ružová záhrada alebo záhrada ruží!?"

Pýtam sa Jensa pri večernom pive v Meráne. Je Nemec, nie je síce domáci, ale vedieť by mal viac než ja.

Nevie. A nie je to vlastne jedno? Je! Hlavne nech vyjde počasie. Doteraz som toto miesto poznal iba z fotiek.

Karer Pass 1745m.

Na ceste z Bolzána smer Brenner treba zísť z diaľnice ešte na výjazde Bolzáno sever. Potom dlhá cesta úzkou dolinkou. Tunely, zatáčky.

Prechádzame okolo Karersee. Toto jazero je miestnou atrakciou. Platené parkovisko. Chodníček dookola. Nezastavujeme.

Auto sa dá v pohode zaparkovať v sedle. Odtiaľto už pekne vidieť náš cieľ: Rotwand 2806m.

Pomocou nového rakúskeho ferattového sprievodcu vyberáme trasu. Najskôr po lúkach ku Rotwandhutte. Potom ferrata Masaré a až budeme stíhať tak prejdeme aj cez vrchol Rotwandu, zostúpime na druhú stranu a uzatvoríme okruh.

Neskorý október nám pripravil parádne počasie s úžasnými farbami. Na ferrate sme sami. Nie je ťažká, na pár miestach sa treba pri zliezaní pozerať pod nohy, ale ináč nič.

Feratta Masaré je vlastne traverz po hrebeni. Vežičky, sedielka, traverzy, vyliezanie, zliezanie. Ide nám to celkom rýchlo a tak sa rozhodujeme aj pre Rotwand. Prechádzame okolo parádneho skalného okna s krížom. Stále je na čo pozerať. Trošku nás preverí sneh a ľad v tieni pri zliezaní do sedielka pod Rotwandom. Na slniečku je to už v pohode. Prechádzame okolo úžasnej vápencovej trhliny. Spadnúť by som do nej nechcel.

Z vrcholu Rotwandu sa nevieme vynadívať na úžasné výhľady na všetky strany. Na celé Dolomity by veru bolo treba jeden poriadne dlhý život...

Fotím si našu starú známu Sellagruppe a parádne je vidieť aj Marmoladu s jej južnou stenou. O tej tu nedávno bola reč, tí ktorých to zaujíma si to určite našli.

                                                                                            Rekapitulácia dňa, vľavo Rotwand 2806m.

Zostupujeme na druhú stranu do sedla Vajolonpass. Je to už severná strana a tak musíme obchádzať sneh a ľad. Je to zaistená trasa, ale je to našťastie ľahké. Zo sedla je zostup pod stenu parádnym žľabom. Pod západnou stenou Rotwandu vylezieme na veľký balvan a kocháme sa stenou, ožiarenou zapadajúcim slnkom .

"Raz sem prídeme liezť!" Pri pohľade na ten nádherný vápenec je to úplne jasné...

Okolo Paulinej chaty zostupujeme k autu. Aj napriek krátkym dňom to stihneme ešte za vidna. Dnes to bolo ešte krajšie, ako sme čakali. Dnes sme sa aspoň na chvíľu dotkli slnka.

Celá túra s prevýšením cca 1500 v.m. nám trvala aj s množstvom prestávok cca 6 hodín. Občerstvenie pri Rotwandhutte, v druhej polovici októbra sme takmer nikoho nestretli. Odporúčame ferratovú výstroj, v letných mesiacoch dostatok vody. Celú túru je možné absolvovať aj v opačnom smere. 

M.Bartoň