Prechádzka okolo prameňov Kysuce

Júnové dusná a búrky, treba zaliezť niekam, kde je chladnejšie, ale aj nižšie kopce. Takže ráno: prestup v Čadci a z „Makového“ nástupišťa drncanie lokálkou až na konečnú. Názvy obcí sa striedajú, ale je to vlastne cesta jednou nekonečnou, rozťahanou dedinou. Na prvom asfaltovom kilometri  Makovom mierne popŕcha, ale zároveň sa to hore čistí.

V pláne mám kolečko z Makova do Makova - najprv hrebeňom Javorníkov, potom hrebeňom Turzovskej vrchoviny. Takých 30 km, dobre si tu zabehám. Dalo by sa aj na bajku. Začiatok asfaltový po turistickej modrej, potom na hrebeň Javorníkov po žltom a zelenom náučnom chodníku (zelený aktuálne rozrytý po ťažbe), prakticky paralelne s hlavnou cestou. Skoro do sedla Melocík, no akonáhle sa dostanem na červenú, točím doprava, na západ. A po hrebeňovej ceste valím cez Čerenku s vlekmi, Čemerku a Sedlo pod Hričovcom až do Sedla pod Lemešnou, na hranicu. S malou zachádzkou k prameňu Kysuce, kde je to tiež poriadne rozryté.

Potom po štátnej hranici prudko hore na Lemešnú a takmer kopírujúc hranicu, už pohodlne klusám po širokom lesnom chodníku/zvážnici/ceste. Niekde podo mnou by mal byť  (podľa mapy) ďalší prameň Kysuce. Zdola z Makova – Kopaníc tam vraj vedie aj žlto značený náučný chodník. Inak české smerovníky (v kilometroch a nie v minútach) majú tú výhodu, že zhruba viem, ako dlho mi bude ktorý úsek poklusom trvať. Lebo si viem prepočítať približné tempo na kilák :-)

Potom silnie hluk z cesty – onedlho prechádzam cez Makovský priesmyk, potom cez Bumbálku a popri Masarykovej chate až na Smutníky. Tam mám dve možnosti, ako sa dostať do Sedla nad Bitalovcami. Z mapy sa mi krajšia zdala tá modrá, južnejšie vo svahu vedúca, cez osady. Potom ešte krátky presun lesom na Volársku – je zaujímavé, že tu vedú dve červené značky relatívne blízko jedna druhej. Po tej mojej asi moc ľudí nechodí, lebo na lúkach chodníka spočiatku nikde. Ale v lese široko aj na traktor, ako tu skoro všade. 

Z Volárskej už len zostup po zelenej na stanicu v Nižnom Kelčove – najskôr nejaké lúky a osady (aj do kopčeka ešte párkrát), nižšie už len dobre zamiesené blatko na zvážnici. S prvými kvapkami dobieham do strategicky lokalizovanej „pristaničnej“ krčmy, ako keby som to plánoval. Pekná prechádzka! Veľa výhľadov, pekné chalúpky, tá trocha blata sa dá vždy obísť. Ak by ste to išli týmto smerom, tak je tu jedna taká malá pohodová výhoda, že slnko sa vám bude celý deň opierať do chrbta.

Rišo Pouš