Kremnické vrchy: po stopách Keltov, Slovanov alebo romantických historikov?
31.08.2011Zároveň s túžbou cestovať a spoznávať nové miesta sa nám často krát vynára otázka „za čo?“ Nové svety však môžeme „objaviť“ aj bez toho, aby sme museli putovať na iné kontinenty alebo míňať na to množstvo financií. Začnime možno ani nie tak ďaleko od svojho domova, stačí jedno zapadnuté miesto, ktoré nepozná až tak veľa ľudí. Miesto napriek tomu krásne a tajomné. Pozrime sa dnes na Kremnické vrchy a niekoľko zákutí, nachádzajúcich sa na ich hrebeni, ktoré sú zaujímavé nielen kvôli pohľadu, ale aj kvôli histórii, ktorá je s nimi spätá. Preto tento krát trochu obšírnejšie. Veď čím by bolo Lochnesské jazero bez príšery – tiež len kopou obyčajnej vody :-)
Kremnické vrchy sú známe predovšetkým milovníkom bežeckého lyžovania. Počas zimnej sezóny sú kremnický hrebeň a jeho okolie pokryté najväčším množstvom upravovaných bežeckých lyžiarskych tratí na Slovensku. Pri dobrých snehových podmienkach je možnosť zabežkovať si asi na 80km bežeckých stôp a prejsť tak celý hrebeň aj okolité podhorské obce. Mimo zimnej sezóny sú však Kremnické vrchy navštevované len malým počtom turistov, takže ak máte v obľube komornú prírodnú atmosféru bez preplnených turistických chodníkov, určite si prídete na svoje. Sú dokonca dni, keď je väčšia šanca stretnúť nejakého lesného obyvateľa ako živého turistu.
Velestúr
Vo východnej časti kremnického hrebeňa sa nachádza nevýrazný vrch Velestúr (1254m). Svoje meno dostal pravdepodobne podľa staroslovanského boha Velesa, ktorý je ochrancom dobytka, stád a pastierov a zároveň je vládcom záhrobia a mŕtvych. Jeho vrchol tvorí nenápadné zoskupenie andezitových skál s plošinou na vrchu. Bežný turista prejde okolo velestúrskej skaly bez povšimnutia. Existujú však jedinci, ktorí už čo to začuli o záhadnom a kontroverznom runovom nápise na tejto skale. Takí ju zvedavo obídu dookola a poobzerajú si znaky, vyryté do rovnej kamennej platne. Najväčšie dohady, legendy a teórie však vyvoláva už spomenutý text na skale. Historici ani iní odborníci sa doteraz nezhodli na jednotnej odpovedi na túto otázku. K dispozícii je hneď niekoľko hypotéz, odkiaľ a kedy sa tam nápis vzal.
Prvá zmienka pochádza z roku 1865, kedy nápis na Velestúre objavil historik z Kremnice Pavol Križko pri svojich náhodných potulkách po kremnickom hrebeni. Svoj objav dosť podrobne popísal v Letopisoch Matice Slovenskej z roku 1868. Križko podobné runy našiel aj na iných miestach v Kremnických vrchoch. Jeden podobný nápis sa mal nachádzať na Dievčenskej skale nad Kremnicou. Tá však bola zničená počas bombardovania za 2. svetovej vojny, pretože slúžila ako orientačný bod. Všetky nájdené nápisy Križko publikoval v Letopisoch Matice Slovenskej. Neskôr bol jeho nález označený historikmi za podvrh a Križka obvinili, že ho sám vytesal do skaly, aby sa zviditeľnil ako osoba. Proti týmto obvineniam však stojí reálna skutočnosť a tá nám kladie otázku, prečo by taký uznávaný odborník, ktorý za svoj život vydal a publikoval množstvo historických článkov a venoval sa mnohým výskumom, potreboval upozorňovať na seba ešte takýmto spôsobom. Existujú aj ďalšie skutočnosti, hovoriace v prospech Križkovho objavu. Prvá je tá, že historik nikdy nedokázal nápis rozlúštiť. A druhá, že neskôr po jeho smrti sa podarilo nájsť ešte jeden runový nápis v tejto lokalite, pri prameni medzi obcou Horné Pršany a sedlom Tri kríže. O tomto nápise sa však Križko nikdy nezmienil. Nápisy s podobným písmom sa našli aj na Morave a Balkáne. Na Velestúr sa potom na dlhšiu dobu zabudlo. Tí čo o ňom vedeli, vymysleli kopu príbehov. Raz to boli druidské texty, inokedy keltské a vikingské nápisy.
Nápis vytiahol znovu na svetlo sveta moravský bádateľ Antonín Horák. Rozlúštil ho a svoju teóriu opísal v knihe „O Slovanech úplně jinak“. Podľa tejto teórie je velestúrsky nápis slovanským textom a jeho vek by mal byť viac než 2000 rokov. Zistil že nejde o runový nápis, ale o starobylé staroslovanské znakové písmo. Táto veľmi zaujímavá teória je však spochybňovaná väčšinou historikov, pretože popiera významný historický fakt, že prvé písmo Slovanom priniesli Cyril a Metod. Podľa nej Slovania svoje písmo už dávno mali a velestúrsky text by bol tým pádom čosi ako dôkaz. Horák zároveň posúva aj časovú priamku osídľovania nášho územia Slovanmi. Podľa neho Slovania obývali územia Európy už mnoho tisícročí pred našim letopočtom. Slovanská teória sa zapáčila aj niekoľkým nadšencom a tak sa každoročne na Velestúre robia oslavy letného slnovratu a Perúnove dni. Faktom ostáva skutočnosť, že historici zaryto mlčia a tak velestúrska skala ticho a pokojne stojí, ukrytá v kremnických lesoch. Je len na nás, ktorej pravde budeme veriť. Ak zablúdite do týchto končín, určite si skalu dobre obzrite.
Sedlo Tri kríže a chata Hostinec
Približne 10 minút chôdze od Velestúru sa nachádza významná turistická križovatka - sedlo Tri kríže (1182m). Názov pochádza od dreveného trojkríža, ktorý je tu umiestnený. Na tomto mieste sa aj v minulosti stretávali tri dôležité cesty, po ktorých sa prepravovala vyťažená ruda. Zároveň sa tadiaľto vozila pošta a spracovaná meď z Bystrice do mincovní v Kremnici. Križovatka spájala dve banské mestá – Bystricu a Kremnicu, zároveň tu bola odbočka na tretiu cestu do Zvolena. Drevený trojkríž tu stojí od roku 1834. V roku 2003 bol pôvodný drevený kríž spálený vandalmi a tak sa Klub slovenských turistov toho istého roku podujal na jeho obnovu. Pri osádzaní nového trojkríža bolo potrebné odstrániť najprv zvyšky pôvodného. Pri týchto prácach sa našla v zemi priamo pod krížom zakopaná zakladajúca listina, ktorá je dnes uložená v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici.
Keď sa vyberieme zo sedla Tri kríže po modrej značke, dostaneme sa asi za 20 minút k väčšej starobylej drevenici, dnes známej pod názvom chata Hostinec. Má úzky súvis s už spomínaným trojkrížom. V dávnej minulosti slúžila ako hostinec a boli tu ubytúvaní remeselníci a pocestní, ktorí sa stretávali na križovatke troch ciest. Pri Hostinci boli postavené stajne a okrem ubytovania sa tu prepriahali - vymieňali čerstvé kone do poštových vozov. Chata Hostinec je dnes majetkom KST a cez víkendy slúži ako bufet pre turistov.
Tunel
Tunel vo vrcholovej časti Kremnických vrchov dala preraziť Thurzovsko-fuggerovská banská spoločnosť v 14. storočí. Slúžil na prepravu striebra a medi z hút v Tajove a Banskej Bystrici do Kremnice, pričom umožňoval najkratšie spojenie medzi týmito mestami. Vo svojom vtedy pôvodnom stave bol tunel taký vysoký a široký, že ním bez problémov prešiel štvorzáprah s koňmi. Má však aj svoju zaujímavú vojenskú históriu: 20. novembra 1703, po víťazstve Rákocziho kurucov pri Zvolene, tadiaľto utekal cisársky generál Schlick do Bojníc. 28. júla 1764 prešiel cez tunel budúci rakúsky cisár Jozef II. so svojim bratom, arcikniežaťom Leopoldom. V noci z 24. na 25. januára 1849 ustupovala cez tunel z Kremnice do Banskej Bystrice armáda plukovníka Aulicha pod vedením generála Artura Görgeiho. Dodnes preto domáci volajú tunel Görgeiho tunelom. V noci zo 4. na 5. októbra 1944, počas Slovenského národného povstania, prevážali cez tunel zlatý poklad zo Štátnej mincovne v Kremnici do Národnej banky v Banskej Bystrici. Od roku 1955 bol tunel zasypaný. Až v roku 1996 - 97 sa podujal KST s mnohými dobrovoľníkmi a nadšencami opraviť zachovalé zvyšky tunela. Práve týmto ľuďom vďačíme za jeho dnešnú podobu. Cez tunel sa dá prejsť, či už pešo alebo na bajku.
Sisa Jahnová
Fotky Kremnické vrchy: po stopách Keltov, Slovanov alebo romantických historikov?
Súvisiace články:
Diskusia
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom (1024x)
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (981x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (864x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (803x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (762x)
- Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou (752x)
- Corda Molla na Monte Disgrazia (3678 m): nepoznaná hrebeňovka v talianskych Alpách (709x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (690x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (687x)
- Koruna Zeleného plesa podľa Jančiho Matavu (662x)
Fórum
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
15.11.2024 - príspevok k diskusii
Vetroplach chodí v Tatrách po stopách Jarabej, tu už naozaj nikto nič negarantuje!!! - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
12.11.2024 - príspevok k diskusii
Mám rada túto tvoju sériu článkov, už ma namotivovali viackrát :-) Popod kvočku sme šli vlani a po daždi tá polica nebola veľmi príjemná. Pri zostupe... - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
A to nevieš, čo mám ešte v zásobe! - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
takto si predstavujem bicyklovanie v raji. mrazi z predstavy, hreje z nadsenia. farby cez oci priamo do mozgu namiesat ten zivy koktejl pre dusu. musi... - ŠUPka 2024
28.10.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek na stiahnutie na Zonerame: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/12345584 - Spomienka...
17.10.2024 - príspevok k diskusii
Miro sa zvykol občas u nás zastaviť a porozprávať o svojich nových túrach. Vždy s obrovským nadšením, radosťou rozprával svoje zážitky z túr – vtedy s... - Spomienka...
14.10.2024 - príspevok k diskusii
RIP Mirko. Veru, vďaka za túto spomienku. Bol z rodiny od ženinej strany. Škoda, že sme Mirko už nestihli čo-to pohobľovať u nás v "Tatroch"... Je mi ...