Jarná Brada

Keď nie je čas, ale je chuť – aspoň na pár hodín vybehnúť do sviežeho, voňavého, rozčvirikaného, májového lesa. Bralá a vyhliadky Súľovských vrchov okolo jednézo z ich (azda) najcharakteristickejších kopcov sú potom už len bonus, takisto skorý ranný štart bez davov turistov hore na hrebeni. Lebo po piatkovom fronte sa urodila dažďom a rannou rosou vyumývaná, slnečná májová sobota - takže na chodníkoch som stretol viac salamandier ako turistov. Len pod vodopádom sa štyri kúpali. Skorý štart mi naordinoval vlak do Bytče – Hrabového a popoludňajšie povinnosti, tak som vyrazil svižne, aby som si počas vyhradených štyroch hodín do spiatočného vlaku stihol vychutnať krásu tunajšej krajiny, malé dobrodružstvo jemnej improvizácie a možno jednu chuťovečku na záver. Nakoniec to všetko klaplo ako malo, animácia ukáže:

Krásy Súľovských skál každý pozná. Tá improvizácia bola len pri návrate, lebo okruh z Hrabového cez Bradu a Hlbocký vodopád som uzavieral zase v Hrabovom, takže bolo treba z Hlbokého po neoznačenej ceste prejsť z doliny do doliny. A nad Hrabovým je (relatívne) nová chuťovečka: „Bytčianska“ rozhľadňa, trochu síce zachádzka mimo trasy, ale som stíhal, tak som si zašiel tých pár stoviek metrov. Stavba je to síce trochu divná, ale výhľady parádne, oplatilo sa. A cestou sa človek o Bytči a okolí aj niečo dozvie z tabúľ náučného chodníka. Viac už povie galéria, gpx je tu hore.

Rišo Pouš