Island 10 - Landmannalaugar

Je to vlastne len malá zelená lúka na juhu islandskej vysočiny, vo výške asi 600m. Ale je v centre prírodnej rezervácie Fjallabak medzi neskutočne farebnými ryolitovými kopcami, priamo pod čelom mohutného lávového prúdu Laugahraun z 15. storočia. Okrem toho je za pár hodín dostupná z Reykjavíku linkovým autobusom (www.bsi.is) a je jedným z koncových bodov „národného“ treku Laugavegur. To všetko a ešte niečo viac robí z tejto zelenej vnútrohorskej oázy jedno z najviac navštevovaných miest Islandu.

Je tu chata pre takmer 80 ľudí, infocentrum a veľký kemp - všetko pod správou Ferðafélag Íslands (www.fi.is), tam si treba aj rezervovať miesta v chate a to hooodne dopredu. V kempe netreba. Tam je nutné len vyzbierať skaly pod stanom a potom vymyslieť ako ho ukotviť, aby ho vietor neodniesol. Aj na to tu mysleli a po kempe sú rozmiestnené debny s kameňmi. Ale koľko vezmeš, toľko vráť, veľké kamene idú na dračku! Alebo si dones od rieky:-) V sociálkach to večer vyzerá pre našinca asi dosť divne, lebo na trámoch pod strechou si kempujúci v prievane sušia mokré zvršky. Cestou k umývadlám sa treba zohýnať a dvere do záchodu sa niekedy nedajú zavrieť, lebo aj na tých sa niečo suší :-) Inak všetko čisté, slušné. Vedľa sú prístrešky, kde sa dá posedieť v závetrí – pre ľudí v stanoch neoceniteľný komfort. Ďalším prvkom komfortu sú dva staré autobusy, v ktorých je malý obchodík a kaviareň. Toto zas spravuje párik umelcov, okrem toho aj stránku www.landmannalaugar.info, kde je informácií o oblasti viac ako dosť. Celý „base camp“ je pre istotu obohnaný asi 2 metre vysokou hrádzou. Predsa len - sme priamo v riečisku divokej rieky Jökulgilskvísl.

Ale zlatým klincom programu je umelou hrádzou zdvihnuté jazierko na sútoku dvoch potokov, priamo pod hrboľatým svahom Laugahraunu. Jeden potok je horúci, druhý teplý a výsledok je lepší ako doma vo vani. Len sa váš sused nesmie príliš hýbať :-) Dá sa tu ležať, posedávať, mrviť aj niekoľko hodín (overené!), najmä keď sa počasie rozhodne úplne zhovadiť. Vtedy je aj 100m k chate veeeeľmi ďaleko. Preto niektorí radšej využívajú na oblečenie drevenú plošinu na brehu. Jazierko je tak do polovice stehien a keď je nával, miesta sú len na sedenie – vtedy je najlepšie vyhrabať si do teplého štrkového dna jamku. Teplá voda tečie po povrchu a chladnejšia spodkom, takže tá správna teplota sa dá na chvíľu „namiešať“ aj ručne. Alebo stačí posunúť sa bokom do chladnejšieho či teplejšieho prúdu – ak je kam. Toto kúpanie je ozaj paráda a po túre na nezaplatenie. Doslova, lebo v sprchách sa samozrejme hádžu stokoruny do automatu :-) My sme mali zadarmo budíček, keď sa 3 ovečky (o pol piatej ráno) začali medzi stanmi kŕmiť a dohadovať.

Turistika tu prekvitá už dlho, dôkazom toho je stará chata z r.1927 len pár metrov nad tou terajšou, priamo vo svahu lávového poľa. Pod strechou spali ľudia, na prízemí kone. Ako to tu vyzerá v zime si možno domyslieť z informácií na tabuľke – táto stará chata nahradila ešte staršiu z r.1905, ktorá hneď prvú zimu nevydržala nápor snehu. Prevalenú strechu ale museli opravovať minimálne dva krát aj na tejto novšej útulni, naposledy vraj v r.1993. Asi preto to tu funguje len od júla do septembra, aj keď chata je vraj vykurovaná a sa dá využiť celoročne.

Rišo Pouš