Gbeľany - Straník - Dubeň - Žilina

Pre pešiakov:
Pohodová prechádzka južným okrajom Kysuckej vrchoviny. Je to tak na 6 hodín aj so zachádzkou na Straník. V Gbeľanoch je začiatok žltej značky do sedla Žiarce, kde sa napája na červenú. Mapa na začiatku síce velí popri kostole a pomedzi domy, reálne je ale značka posunutá viac na juhovýchod popri cintoríne. V prvej časti trasa vedie pestrou mozaikou lúk a lesov s početnými výhľadmi. Na juhu dominuje hrebeň Krivánskej Malej Fatry, na sever sa díva lepšie (so slnkom za chrbtom) - na kopce Kysuckej vrchoviny, ktorým tu dominuje Ľadonhora (999m) nad Vadičovom.
Čerešničkou na torte je výhľad zo Straníka. Táto odbočka z červenej značky sa jednoznačne oplatí. Komu sa pri príchode do Zástrania nechce trepať celou dedinou a pri kostole začať stúpať na kopec po žltej, môže využiť medzeru medzi domami na hornom konci a bývalú „družstevnú“ zjazdovku na „priamy útok na vrchol“. Cesta jasná podľa stôp po motorkách. Po spomenutej žltej sa dá potom zísť na dolný koniec dediny ku kostolu. Od Zástrania do Budatína je to už prevažne lesom a Žilinu „na ľavoboku“ viac počuť ako vidieť. Len na záver sa otvárajú pohľady na sever na Kysuckú bránu. Červená končí priamo pri Hurbanovej soche v Budatíne.

Pre bikerov:
Takisto pohodová prechádzka, ktorá sa dá pekne zokruhovať, ak človek využije napríklad hrádzu vodného diela Žilina. Z Gbelian do sedla Žiarce vedie poľno-lesná asfaltka, čím vyššie, tým lepší povrch! V sedle končí akoby uťal, odtiaľ až do Zástrania striedavo po zvážniciach a tráve. Na pohodovú jazdu musí byť sucho, dôvod je jasný na fotkách. Aj na bajku sa dá na Straník pohodovo vyšliapať, len treba zvoliť opačný postup – hore po žltej od kostola (pohodlná lesná cesta), dolu tiež, alebo trochu adrenalínu spomenutou „direttissimou“.
Od Zástrania do Budatína je to najprv pár stoviek metrov po asfaltke, ale na konci lesa prudko doľava. Tu začína krásny a prevažne klesajúci „singlík“ len s dvoma či troma kratučkými strmými úsekmi, ale jazditeľný obojsmerne. Paralelne s ním vedie popod hrebeň aj zvážnica. Jediná „jednosmerka“ je záverečný zjazd do Budatína - príliš strmý na výšľap, navyše spestrený koreňmi a skalnými prahmi. Na zjazd ale pekný technický úsek.

Pre všetkých:
Ťažia tu všade drevo, takže hlavne v prvej polovici to na zvážniciach podľa toho aj vyzerá. Za mokra ešte trochu horšie. Je tu ale dosť upravených posedení a odpočívadiel, na Dubni dokonca aj pár upravených ohnísk. Poteší aj viacero dostatočne výdatných, ale hlavne dobre upravených a udržiavaných prameňov.

RiPo