Dve veže: ferraty pri Liptovských Revúcach

Národný park Veľká Fatra, jeho východné svahy nad cestou z Liptovskej Osady do Liptovských Revúc.  Z lesa nad cestou, vo výške asi 800 m, až donedávna nenápadne trčali vápencové vežičky. V lokalite, miestnymi zvanej Záhorovo.

Ale ľudia to chcú a v neďalekom rekreačnom rezorte Gothal zrejme špekulovali, ako ich pritiahnuť. Tak naplánovali túto modernú atrakciu a koncom leta 2019 ju sprístupnili verejnosti. Vozia sem mikrobusom aj svojich hostí a samozrejme požičiavajú výstroj aj inštruktorov, ak treba.

Vežičky sú v skutočnosti tri: vľavo, hneď nad chodníkom, najmenšia (cesty 1,2), v strede najväčšia (3,4,5,6), vpravo taká stredne veľká (7,8,9). Popri početných „hromozvodoch“ boli ich steny husto okramľované, takže je to ozaj skôr adrenalínová atrakcia ako turistický cieľ. A ako názov napovedá, nie len na jednej zaistenej ceste. Lebo kombináciou deviatich základných trás (od 20 do 70 metrov prevýšenia),  dvoch lanových mostíkov medzi vežami a prístupových chodníkov  tu bola vybudovaná vlastne taká malá ferratová oblasť. Autori udávajú náročnosť B, C, D, ale to množstvo stúpačiek nároky na schopnosti podstatne zľahčuje. Netreba sa dokonca ani na lano vešať, chodníky vedú na temená dvoch väčších vežičiek aj zozadu, takže miesto činu sa dá obzrieť pohodlne zdola aj zhora.

Prístup je jednoduchý. Od autobusu je to najbližšie zo zastávky pod dolinou Teplô (pár stoviek metrov po ceste). Väčšina ľudí ale príde autom, ktoré treba zaparkovať na ceste pri ihrisku, priamo pod začiatkom prístupového chodníka. Odtiaľ je to k samotným nástupom do stien tak 10 minút. Najprv pekným traverzom popod skalné stienky  a previsy, potom kúsok poriadne strmo hore, ešte pár serpentíniek a sme pod najmenšou vežou. Tabule náučného chodníka nadajú zablúdiť ani najväčším „talentom“.

Za pekného dňa sa tu dá pekne poopaľovať, lebo steny sú otočené na juh. Zopár dlhých hodín sa tu dá stráviť, lebo možných kombinácií je veľa. Komu by bolo napriek tomu málo, hneď vedľa je naporúdzi pekná prechádzka prielomom Teplého potoka (po žltej značke), alebo v blízkej Liptovskej Osade chodník na vyhliadku Žiar nad dedinou. Odkaz je pod fotogalériou.

Najbližšou výzvou občianskeho združenia, ktoré sa o miestne „hromozvody“ stará, by malo byť  okrem ich údržby aj spevňovanie prístupových chodníkov k nim. Lebo už po pár týždňoch používania sa do strmých svahov pod vežami zahrýza erózia a ľudia sa šmýkajú na prachu a hline. Tých pár drevených schodíkov, ktoré tam už sú, nestačí. Inak je to tam fajné, najmä pre začiatočníkov.

Rišo Pouš