A samozrejme aj nad ňou, na Salatíne a Brestovej – lebo to by sa nerátalo, len v kotli sa motať, bez rozhľadov. Roháčsku klasiku od severu pozná každý, a asi každý druhý tam v nedeľu aj bol, tak nejako detailne trasy popisovať nebudem, jednoducho nasledovali sme davy. Lebo po frontovej, upršanej sobote sa vzduch vyčistil, mraky odtiahli a spravilo sa také ažúro, že ažžžžžžžž. Pri teplotách okolo nuly a bez vetra, dokonca ani na hrebeni nefúkalo takmer vôbec. Takže pohľady z diaľky ako do mraveniska: všade sa čierne bodky husto hemžili. Len pri bli�

Poliak Piotr Mielus v roku 1998 uverejnil vo vtedy významnom časopise „Góry“ zoznam všetkých tatranských vrcholkov s prominenciou (pozri odkazy dole) nad 100 metrov. Keď všetkých, tak všetkých, takže aj tých zo Západných a Belianských Tatier, a to aj tých, ktoré majú nadmorskú výšku ledva nad 1000 metrov. Takých je spolu 76 a zoznam sa nazýva Koruna Tatier. Môže sa to zdať malicherné, umelé, ale práve z tejto Koruny Tatier sa neskôr vyčlenila takzvaná Veľká Koruna Tatier (po poľsky používaná skratka WKT), čo sú štíty, ktoré okrem kritéria

...z Banskej do Hronskej. Teda až do Dúbravy, na vlak, ale to by sa už nerýmovalo. Taká zrýchlená turistika spiacou, sivohnedou krajinou, pod nohami prevažne suché chodníky a cesty, len miestami trochu blata a na lúkach čvachtavo. Lebo 10. februára by mala vrcholiť zima, akurát že vrcholilo brutálne teplo, ktoré zúrilo s maličkými prestávkami v podstate už od Vianoc. Čiže po snehu ani pamiatky. Tak som vyskočil z busu v BŠ a popod kalváriu, cez Kysihýbel a ponad Banský Studenec som vybehol do sedla Volárska a odtiaľ okolo Dubového zbehol ku Hronu, so za

Švajčiarsko - Horný Engadin - St.Moritz - Pontresina - Val Roseg Piz Mandra je vrchol nachádzajúci sa v hrebeni medzi Chalchagnom a Morteratschom. Je to pomerne známy skialpový kopec, aj keď 90% ľudí na neho vystúpi z opačnej strany v smere od Val Morteratsch, a následne zlyžuje dole do Val Rosegu. Celá táto oblasť je určitou formou prírodnej rezervácie, kde je predovšetkým úplne zakázaná poľovačka. Skialpinisti majú v lese určené koridory, v ktorých by sa mali pohybovať, v teréne vyznačené nie je nič, iba na mape... Kto by chcel ísť s lyžami na Mandru

Symbolický názov pre akciu symbolizujúcu počasie na začiatku februára. Lebo uragán nad pásmom lesa a prílev teplého oceánskeho vzduchu od severozápadu, samozrejme s dažďom aj vo vyšších polohách, ma spoľahlivo zahnali zas raz viac na juh, do závetria. Do Štiavnických vrchov, kde o snehu už len spomienky kolujú. Čiapka aj vetrovka išli do batoha, len čo som v Hronskej Dúbrave z vlaku zliezol, a ešte že celý deň ozaj fúkalo, inak by som sa dobre uvaril. V pláne bol taký improvizačný okruh cez Kozelník, Rejchard, okolo dediny Močiar z troch strán a�

Vonku ešte vládne tma, keď sa súkame z auta pri Lago di Fedaia (2053 mnm). Hviezdy nad hlavou a náznaky svitania na východnom obzore veštia bezoblačný deň. Čaká nás Marmolada, kráľovná Dolomitov, s najvyšším vrcholom Punta Penia. Úvodné stúpanie serpentínami do sedla Forcella Col De Bousc (2438 mnm) dávame ešte na čelovkách. Okolo nás sa pomaly z tmy vynárajú obrysy okolitých vrcholov, ľadovec, aj snehom pocukrené severné svahy Marmolady. Už v sedle sa naša partia delí a časť výpravy pokračuje na vrchol normálkou. My ostatní smerujeme skratkou d

No, v nedeľu ráno by sa dalo z Tureckej z parkoviska. Lebo sobotný front odišiel a nechal pár cenťákov vlhkej vaty na mokrom ničom. Aspoň to vyzeralo ako zima. Ale potiahol som peši až tesne pod Salášky (po zjazdovke), aby mi nenavlhli pásy. Lebo ani v tej mrazničke zvanej Turecká nebolo zrána ktovie ako podnulovo. Od nádrže som to dal smerom hore po žltej, aby som vedel, kade sa budem vracať a ako to tam vyzerá. Vyzeralo to dobre ráno na výšľap, no popoludní lyžovateľne už len po spodok traverzu. Na zjazdovke tesne nad nádržou už boli povyorávané kame

Kto jazdí cestu v okolí Žiliny, dobre vie, že ísť sa povoziť smerom na Rajec nie je nič moc. A niekedy aj dosť adrenalín – cesta úzka, krajnica žiadna a premávka hustá furt. Našťastie sú tu bočné cesty, také medzidedinské spojky, ktorými sa to dá čiastočne obabrať. Ich benefitov je pritom viac. Okrem toho, že sú spravidla o dosť tichšie ako hlavná I/64, človek aj natrénuje, lebo preskakujú cez pahorky sériou krátkych, ale niekedy poriadne jedovatých stúpaní. K tomu rozhľady ako čerešnička na torte – ten najpanoramatickejší je aj najnovšie

Je to jednoduché – po vianočných dažďoch poriadny mráz a hrebene našich Fatier sú hneď vhodnejšie pre korčule ako pre lyže. Medzi stromami síce vietor niečo sypké naukladal, ale hrebeňa Krivánskej Malej Fatry medzi Suchým a Osnicou sa to samozrejme netýka. Ten je teraz fajný na pobehovanie v maratónkach, citlivejšie povahy dajme tomu, že nasadia mačiatka. Nevytiahol som ich ale, drsné to bolo a parádne to držalo. To medzi Suchým a Malým Kriváňom, inde asi podobne. Začal som ale z Turčianskych Kľačian, užil som si betónové lúky nad dedinou a poto

Pozor! Toto nie je fikcia, toto je krutá realita, keď jedného nešťastníka počasie dohnalo k zúfalým činom. Lebo nad pásmom lesa ľad, v lese len hlina, nechcel zúfalec nohy a chlpaté lyže ešte viac ničiť, ako už mal. A prišla neodolateľná ponuka povoziť sa na bežkách okolo Skalky, a že mu aj výstroj požičajú... Tak to riskol, veď tam ho nik nepozná (kruto sa mýlil, ultráši sú všade). Lebo nie, že by na bežkách nikdy nestál... Pred 30 rokmi. Ale to sa nezabúda, ako bicyklovanie. Vraj. Síce jeden nemenovaný Vetroplach hneď rýpal, že tie jeho chl

Švajčiarsko, horný Engadin, St.Moritz, Julierpass 2284m. Veľké sneženie prvé dni nového roku prinieslo do Engadinu peknú nádielku snehu. Veľmi dôležité bolo, že popri snežení takmer nefúkalo a aj teplota bola ideálna. Po snežení vietor stále nechodí ale sa pekne ochladilo a tak kvalita matrošu je vysoká. Prvý voľný deň mi vychádza pekné počasie a tak mierim von z Rosegu na neďaleký Julierpass. Vďaka tunelu pri Silvaplane to nemám autom dlhšie ako polhoďku a už parkujem, tentoraz pri hospici La Veduta. Na moje veľké prekvapenie je ráno zatvorené a tak

Poriadnu tragédiu vyrobili tie koncoročné odmäky a lejaky, čo už. Ale dobrá správa – hore to vyzerá stále ako v zimnej rozprávke. Aspoň na pohľad. Pásovačka nič moc, ale to je snáď každému jasné. Kto by sa hore chystal, oplatí sa priplatiť za cestu (10 grošov) a vyviezť sa aspoň ku Studničke, odtiaľ je to celkom dobré smerom na hrebeň - cez Priekopské hole alebo priamo na Zázrivú. Serpentíny zo Strání samozrejme nepoužiteľné. Prvé snehy sa objavujú až nad delom – nie pod lyže, ale aspoň sa po tom príjemnejšie stúpa, ako po zamrznutej hline.

Doslova – lebo na krajinu podobnú tej fínskej sa zmenila Turčianska kotlina po koncoročných a novoročných lejakoch. Keď dočasne prestalo čliapať a nočný vietor pred ďalším frontom aspoň trochu osušil cesty, vytiahol som zimák, šmaril ho do vlaku a davaj! Sa mu chudákovi ani nesnívalo, že si na staré kolená spraví kilometrický osobák, lebo nepamätám, že by som na ňom takmer stovku dal niekedy. Ostatných 20 rokov isto nie. Tak sme si teda užili s deduškom. Lebo v podhoriach blato, niekde v stredných výškach tiež, potom vyššie kašan, do Tatier sa m

Rýchlo a zbesilo to zbehlo, čo? Zas je tu Silvester, výzva pre tých, ktorí behajú pravidelne - raz ročne. Ale jasné, že aj pre ostatných, pravidelnejších. 42. raz sa koncoroční bežci zliezli zo širokého okolia do Vrútok pred stanicu, že rýchlo a zbesilo podupú pešiu zónu a susedné ulice. A ako je (žiaľ) zvykom v posledných rokoch, znovu v takmer ideálnom bežeckom a nie koncoročnom počasí. Čiže žiadne snehové záveje, podklzovanie na každom kroku a mrznúce sople v nose, ale príjemné predjarie. Z miernej rannej podnuly sa teplota do štartu vyšplhala na m

Liptovská Teplička bola kedysi dávnejšie známa lyžovačkou na vleku s dobrými parametrami svahu. Lyžovačka v tejto odľahlej obci medzi Nízkymi a  Vysokými Tatrami bol dobrý tip. V obci sa pomaličky začínal rozvíjať turizmus, teda aspoň nejaký náznak v spojení s lyžovaním. Potom sa stala taká vec, že obec predala lyžiarkse stredisko veľkému investorovi s prísľubom ďalšieho rozvoja. Investor, veľká firma vlastniaca aj neďaleké veľké lyžiarske strediská vo vyšších horách však namiesto očakávaného rozvoja a investícií stredisko zavrela... Dnes u