Skyrunning na Slovensku vstupuje do sezóny 2024 vo vynovenej podobe. Viac horských bežeckých podujatí, bodovací systém, finále vo Vysokých Tatrách a aj nominácia našich najlepších na Skyrunning World Championships. Na Slovensku obľúbené horské behy zažívajú renesanciu a čoraz viac ľudí si chce otestovať svoje schopnosti v náročných, no na zážitky odmeňujúcich podujatiach. Skyrunning, alebo horské behy v technickom teréne, na Slovensku začína sezónu v úplne prepracovanom formáte. Po vyzbieraní si spätnej väzby od horských bežcov a bežkýň na jeseň

...a na čo vlastne? No predsa na poriadne blato na MTB maratóne vo Svätom Juri. Bolo to viac ako ročné čakanie na riadne blatisté a studené podmienky, po tom, čo už už to vyzeralo minulý rok na maratóne v Rajeckých Tepliciach a potom aj neskôr v Slovenskom raji. Ale vždy sa to nejako obrátilo, trať akoby zázrakom vyschla, búrka alebo prehánka sa náhle oneskorila a tak podobne. Teraz na prvom podujatí Škoda Bike Open tour v roku 2024 to však konečne malo byť iné. Krátke a intenzívne leto prvej polovičky apríla rýchlo odišlo a vrátilo sa počasie t

Ako vrchol skialpovej sezóny 2023/2024 sme si už v decembri pripive odsúhlasili prechod OrtlerskýchÁlp. Plán bol počas 6 dní prespať na 5 chatách, objaviť čaro nepoznaných dolín Južného Tirolska a Lombardie ako aj vystúpiť na najznámejšie vrcholky danej oblasti – Monte Cevadale, Konigspitze a ako bonus aj na samotný Ortler. Či sa nám to podarilo sa dočítate nižšie. Deň prvý Po horúcej volebnej noci vyrážame nadránom dve 4-členné posádky navyše 700 km dlhú cestu do lyžiarskeho strediska Sulden v srdci Ortlerských Álp. V eufórii z okolitých výhľad

Konkrétne z Rakova (od vlaku) skoro do Rajeckej Lesnej. Smerom tam popod Kýčeru, cez Jankovú a Skalky, z Vríčanského sedla dole do Rajeckolesnianskej doliny ku vlekom. Nazad hore dolinou do Sedla pod Úplazom, odtiaľ kadejakými lesnými cestami ponad Sloviansku dolinu. Na megalúke pri megabicykli nad Kláštorom pod Znievom som uzavrel okruh a tou istou cestou ponad Valču som sa dopotácal nazad na stanicu. Lebo Ultra Kras 55 sa blíži, treba nohy privykať. No vymýšľať niečo vzdialené a cestovať za tým sa mi nechcelo, naopak – využil som týždenný lístok na vlak

Profíci sa akurát v ten deň zas vytriasali na dlažobných kockách medzi Parížom a Roubaix, u nás sa hlavne ukazovala krásna, jarná nedeľa - všetko predčasne rozkvitnuté, vzduch voňal, tak bolo treba poriadne vyvetrať hlavu, nový cesťák a dať zabrať telu. Teploty príliš vysoké na nejaké intenzívnejšie pobehovanie lesmi, aj keď mal by som si zvykať. Zato ráno ešte štipľavo chladné – FIANDRE ako jasná voľba do takého širokého rozpätia teplôt. Neľutoval som, aj keď som domov prišiel poriadne nasolený. Podpoľaním jazdím tým radšej, čím via

Švajčiarsko, Horný Engadin, Maloja a skialpová Val Forno,15.3.2024 V závere náročnej sezóny sa mi konečne podarilo s lyžami podniknúť výpad do Val Forno. Predošlé dve zimy kôli zlej snehovej situácii bola chata v doline zatvorená a tak som sa o to ani nepokúšal. V doline som bol s lyžami vlastne doteraz iba raz. Spolu so Slávkou sme vtedy prespali na chate a urobili pekný okruh cez sedlá (čl. dole) Ako zvyknem spomínať v mojich letných článkoch, táto dolina to je pre mňa taká malá Kanada, keď som tu tak už nikam inam nepotrebujem ísť... Čo sa týka zimy

Cesta zo Zvolena do Žiaru, popri Hrone, popod južné svahy Kremnických vrchov, je už dávno vďaka R1 tichá, pritom široká a hladká, preto u miestnych žiletkárov obľúbená. Vlní sa len mierne hore a dole, takže kto si chce napumpovať do nôh dávku laktátu, musí odbočovať doprava. A pretože tento seriálik je o stúpaniach, ktoré hore (pre slušného žiletkára) končia, vynecháme teraz Budču, Železnú Breznicu či Nevoľné, alebo na druhom brehu Ostrú Lúku. Adélka odpustí... Povenujeme sa trom krátkym, ale dostatočne výživným stúpaniam, ktoré sú v n�

Veľkonočné horúčavy sa valili, no piatok mal byť ešte teplotne použiteľný. Nočný front čosi máličko prisnežil, zato na Popradskom už ráno nadnulovo a na hrebeňoch víchrica od západu. Tepla cez deň pribúdalo a z víchrice neubúdalo, zato dopoludnia azúro, že až plech! Tak sa zrodil opatrný plán: cez Zlomiská a Východnú Železnú bránu nakuknúť do severov, do závetria. Zlyžovať Gerlachovské spády, podtraverzovať Pustú stráž a z Ťažkej doliny sa vynoriť v sedle Váha. Že zámer nevyšiel nevadí, aj tak dobre bolo. Ale po poriadku, takto bolo:

Predveľkonočný víkend v pohorí Kozie chrbty: už ôsmy ročník, ale tretí raz aj ako súčasť ultraligy. 280 účastníkov, teda zatiaľ najviac, a to bežali ešte ďalšie stovky v rámci piatich kratších tratí. Na naše pomery teda megapodujatie. No hej, keď bola aj megatombola. Ale najmä to bola megacharita, lebo toto podujatie je organizované v prvom rade ako pomoc postihnutým diagnózou ALS. A organizované je megaparádne, po všetkých stránkach. Aspoň čo sa dalo vidieť nezasvätenému oku v epicentre pretekov vo Svite pod lesom. Ešte aj počko objednali orga

„Náš vlak zastavil z prevádzkových dôvodov, neotvárajte dvere a nevystupujte.“ Nerešpektujem, otváram, vystupujem. Lebo v stanici Harmanec jaskyňa sa rýchliky Fatrany teraz križujú a musia sa čakať. No nevyuži to! Lebo inak sa sem ťažko dostať, jedine z BB emhádečkou. Je akurátnych sedem ráno, sivotu končiacej predjarnej noci nahradila denná sivota, lebo je tu front. A začína fajne pršať – ale s tým sa rátalo, lebo by veľmi dlho nemalo. Či som zmoknutý alebo spotený, to je skoro jedno. Tak klušem po asfalte k najdlhšiemu československému žel

Tak ako teda tento rok? Mazľavé blato, dážď, vietor, zima? Alebo sucho, horúčava, prach na všetkých komponentoch? To nikto nevie a nikto tu ani nič negarantuje. Alebo žeby sa už štartovali motorové píly pilčíkov a stará smradľavá V3S znova rozryla cesty na nepoznanie? Ani to nik netuší. Ale jedno je isté. V nedeľu 12. mája 2024 sa môžete postaviť na štart jediných MTB pretekov, ktoré sa konajú na juhu Banskobystrického kraja, presnejšie v Lučenci v oblasti Ľadovo. Že tam dole na juhu to nebude nič extra? Že je tam iba rovina a o poriadnych kopco

Rozbitý po sobote, chcel som sa ísť len s domácimi snehmi rozlúčiť, ale nejako nedopatrením ma zavialo do Tatier. To len ako výhovorka, prečo z Mengusovskej nebude toho viac – v podstate len Široký žľab a biedny pokus o Volí chrbát. Našťastie som nebol jediný nevládny, tak som nebol za brzdu a pohodové tempo mi véééééľmi vyhovovalo. Z domu sme vyrážali ešte za dažďa, ale mraky mali rýchlo odtiahnuť a malo nastať dočasné ažúro – asi do obeda. Potom ďalší front a pokles teploty pod nulu ešte počas dňa. Ráno bolo čvachtavo a teda poriad

Keď je človek navnadený nekonečnými možnosťami pobehovania po zaujímavých miestach Štiavnických vrchov, príde domov z jednej pobehovačky a hneď plánuje ďalšiu. A keď sa plánmi pochváli a tie sa ostatným zapáčia, hneď sa kujú plány na spoločný výbeh. A keď k prvej spoločnej akcii v roku dôjde, vznikne toto tu. Cestou na miesto činu vyvstala v podstate len jediná závažná otázka - kto bude tentokrát za brzdu, lemru, slimáka dýchavičného, a teda za huspeninového psa. A pretože v aute padali silné reči o Dolomitoch, Lavaredach, Cortinach d A

...samozrejme aj s cestou k nej, pešo aj na pásoch, v sobotu deviateho marca. Teda MSD – Priečne – VSD, s krátkou zachádzkou na Širokú vežu - tatranská klasika, odporúčaná teraz najmä v tomto smere. Lebo aj to v partii zaznelo, že ešte sme sa v tejto sezóne so snehom poriadne nezvítali, a už aby sme sa aj lúčili. Tragicky teplá zima je neľútostná a opačným smerom by to bolo od Zamky po Hrebienok (slušne povedané) jemne nepohodlné. Veď na fotkách vidno. Ale po poriadku – zliezli sme sa na parkovisku v Smogovci poriadne stádo, zaplatili výpalné (

Švajčiarsko - Horný Engadin - St. Moritz - Samedan Samedan - športový areál Muntarutsch, bezplatné parkovisko. Štartujeme po lesnej ceste stúpaním na Alp Muntatsch ktorú poznám hlavne z letného MTB. Na tomto mieste som kedysi dokonca absolvoval preteky do vrchu MTB. Cesta v lese je prekvapujúco upravená ratrakom a napriek nižšiemu stavu snehu na slnečnej strane je v celom stúpaní príjemný povrch a tak môžeme v kľude kecať a šlapajúc vedľa seba naberať výšku. Dnešnú túru vyberá Beat, chatár z Forna bývajúci tohto času s rodinou v Samedane. Chata je ešt