Tour de Terchová 4 - okolo Pupovho vrchu

No, konečne mám fotomodelku, budú aj bajky v bajkovom článku z tohto kraja. „Jánošíkov kraj - cyklistický raj“ je napísané na cyklomape v centre Terchovej, tak zase po nejakej dobe ideme skontrolovať súlad teórie s realitou. Tentokrát kratšie, lebo sme sa sem doviezli zo Strečna popod horu po vlastnej osi ( tak ako TU ) a to chvíľu trvá. A aj nazad sa treba dostať, na vlak...



V pláne je okruh okolo Pupovho vrchu, z väčšej časti po zelenej „Cyklotrase terchovským chotárom“. Je tam viacero možností zísť z lesa nazad do doliny na asfalt. Uvidíme, ktorú nám čas dovolí. Pretože práve kvôli vlaku sme začali až tesne pred poludním, na úvod vynechávame Úboč (cyklotrasa č.8450) a vytriasame nohy po asfalte smer Biely Potok. Aby sme si našli betónové serpentíny (č.8452) pomedzi stádo nových chát v osade Berešovci, imitujúcich ľudový štýl. Krásne tu vidieť, ako často majú ľudia s plnými vreckami biedny vkus...



Kde nový betón končí, začína cesta lúkami, v strmších pasážach poriadne rozbitá. Cez osadu Kýčera na Poľany a k Smrekovcom. Odtiaľ potiahneme ešte pozrieť rodisko nášho národného hrdinu, vraciame sa kúsok nazad a v osade Smrekovci sa krátkou a strmou serpentínou napájame na zelenú „Cyklotrasu terchovským chotárom“ (č.5477). Až do Zázrivej (miestnej časti Dolina) je to po dobrej ceste lúkami a lesíkmi po úbočí Pupovho vrchu, s nádhernými výhľadmi na dominanty Malej Fatry. Aj je dobre, že už je po obede, nezavadzia im slnko:



Z Doliny (aj tu sa stavia o106) najskôr pohodovo dolinou, v závere pár strmších, navyše makadamom vyspravených úsekov. Hore na lúkach pohľady na ďalšie zázrivské osady, ešte jedno strmšie stúpanie (pod ním je fajný pramienok, aj keď trochu zakalený) a pekné lúčnaté sedlo „Nad Rogoňovcami“, kde sa to zas preklápa na terchovskú stranu:



Tam zisťujeme, že do posledného vlaku máme tak akurát niečo cez dve hodiny, a preto radšej fičíme priamo dole - cez osady Rogoňovci a Balátovci na Šípkovú. Postupne lúka, strmá lúka, strmá cesta, ešte strmšia cesta. Opačne by som tadeto veru nechcel ísť! U Rogoňovcov prudko doľava poza chalupu a už sa to ukľudňuje do jazditeľnej cesty, ktorá samozrejme dole zasfaltovie. A to už nám neostáva nič iné, ako asfaltovať až na stanicu do Strečna. Lebo to tu nemáme najazdené a ktovie ako dlho to bude trvať. Navyše fučí nepríjemný protivietor.

Nakoniec sa nám podarilo sytémom „tímovej časovky“ stihnúť dokonca už predposledný vlak, aj keď o fúz, takže sľubovaná staničná kofola sa nekonala. Ale zato padla tá doma, uložená pre prípad krízy „na siedmom schode“. Tento výlet sa oplatil: dobré cyklocesty aj značenie, a krajina krásna, veď ako pod Rozsutcami...

Rišo Pouš