Wachau UltraTrail – na skok zo Slovenska Behávam už dávno, no kopce nie sú mojím obľúbeným terénom. A čo sa týka vzdialenosti, polmaratón, maximálne maratón, mi doteraz taktiež stačil. Ale keď máš doma manželku, ktorá behá 100+ a ešte ti na Vianoce ako darček dá lístok na ultra, nemáš na výber. Takže tým mojím prvým behom mal byť Wachau Ultra trail 56. A stálo to za to! Beh organizuje skupina nadšencov okolo pána Andreasa Neubauera od roku 2024. Dávnejšiu históriu podujatia sa mi nájsť nepodarilo, takže im prepáčime rezervy v organizácii a zab

Ísť do Livigna s bicyklom? Tak ja by som vsadil na MTB bez diskusie, ak tak by som pribalil pár kolies s hladkými plášťami na cestu. Samozrejme ak je miesta dosť, tak dva bicykle sú tutovka. Horský a cestný. Na tom horskom tu je toho veľa čo robiť. Tak veľa, že sem kľudne môžete chodiť na týždeň každý rok. Dnes si predstavíme takú zaujímavú možnosť pre CC jazdcov, ktorí si chcú dobre zatrénovať a nemajú chuť ísť niekam ďalej. V tomto prípade ponúka Livigno parádne možnosti s využitím bajkparkov. Jednoducho na bajku hore a trailom príjemným pre C

Hlavný hrebeň Rychlebských hôr tvorí zelenú hranicu medzi Čechami a Poľskom. Spolu s jeho odľahlosťou ho to v minulosti predurčilo stať sa miestom pre tajné stretávanie českých a poľských disidentov a pre pašovanie nelegálnych tlačovín počas socializmu. Aj naše kroky povedú viacerými takýmito miestami, po tzv. cestách Československo-poľského priateľstva. Letiště - Borůvková hora - Wapienna - Ladek-Zdrój - Trojak - Černý kout - Prezelecz Gieraltowska - Špičák - Břidličný - sedlo Peklo Σ 28,5 km, ↗ 1200 m Ráno sa vkráda do našich spacákov len

Fakt som nevedel, ako inak tento okruh nazvať :-) Proste som vyrazil z BB na východ ponad ľavý breh Hrona a po otočke v Dubovej som sa vrátil ponad pravý breh. Samozrejme nie priamo popri rieke, ale kľukatením po cestách v podhorí. Smerom tam cez Ľubietovú a Brusno, smerom nazad cez Ráztoku, Pohronský Bukovec a Hiadeľ. Aj nejaké okresné a lesné asfalty boli, ale nešlo mi o to, úplne sa im vyhnúť – skôr o overenie vhodnosti tej „návratovej“ časti, ktorú som začiatkom leta, pri „zjazde“ dole Horehroním, už nestihol (report TU ). Isteže, dal by sa

Tak nazval hlavný páchateľ Paťo Mikuš druhé tohoročné (a celkovo štvrté) kolo šialenstva so spoločným menom Slovenský Ultra eXtrém, čiže SUX ( stránka tu ). Poriadna partizánčina a pankáčina, tentokrát na severe Volovských vrchov. V povinnej výbave bola len mapa v smartfóne, dopredu bol známy len štart a že budú nejaké dve občerstvovačky. Strašné rozmaznávanie inak – praotec tohto športu na Slovensku Johnny Pristach na Strážovskej motanici 2016 krmelce ZAKÁZAL a vraj bol vtedy aj nasrdený na Majciho, ktorý jeden na vlastnú päsť na Boškovi

Možno posledný horúci víkend, ale rána už aj tak hmlisté a chladné. Je po lete, v Banskej Štiavnici a okolí už nie sú také hordy turistov, a teda aj áut je menej. Okrem hlavných ťahov je v okolí bývalého banského mesta dostatok úzkych a tichých, zväčša kopcovitých okresiek, s povrchom viac – menej jazditeľným, často čerstvo opraveným. To všetko treba využiť! Takže štart aj cieľ v Hronskej Dúbrave (lebo vlak) a naplánovaných šesť úsekov „tam a nazad“ – sám som zvedavý, na koľko z nich bude čas. Niektoré z nich čiastočne pozná

Štiavnické vrchy - Sklené Teplice - Teplická dolina - Bralce. V ústí Teplickej doliny, na pomedí katastrov obcí Hliník nad Hronom a Lehôtka pod Brehmi, sú dve prírodné rezervácie. Szaboova skala a Bralce. Dnes sa pozrieme na Bralce, odporúčania od kamarátov sme mali pozitívne. Zo Sklených Teplíc, kde sme pár dní bývali, je to na skok, a tak vyrážame. Parkujeme pri ceste (foto) pri autobusovej zastávke, je tu tabuľa s kvalitnými informáciami (foto). Najprv ideme kúsok po hlavnej ceste a z nej odbočujeme na zelenú značku vpravo. Na začiatku túry sme mali ob

Sedlo Zbojská – Čertova dolina – Kučelach – Fabova hoľa – Pohronská Polhora. Zbojnícka skupina Jakuba Surovca operovala v okolí ani nie dva roky (1739-40), a aká je z toho legenda! Hlavne pre turistiku využiteľná, takže som tiež využil Náučný chodník Jakuba Surovca, na úvod. Je to atraktívny okruh cez krásnu, divokú Čertovu dolinu, so začiatkom aj koncom v sedle Zbojská, takže som naň naskočil priamo z autobusu. Nebol som tu už takmer 15 rokov, takže som často porovnával (starý report TU ). Miestne chodníky tu boli kedysi značené symbolom skrí�

Presnejšie zo Svitu do Podturne, po lúčnych a lesných cestách v podhorí Kozích chrbtov a Nízkych Tatier. Obchvatom Smolníka (995 m) do Lopušnej doliny, ponad Šuňavu a Važec ku železničnej stanici vo Východnej, ponad Biely Váh po cyklotrase k Čiernemu Váhu pri Kráľovej Lehote a poza Mních (1150 m), Selnice (1244 m), Zápač (884 m) a Kameničnú (928 m) do Liptovského Jána. Nenáročné jazdenie, lebo ozaj buď po lúkach, alebo po dobrých lesných cestách. Len zopár krátkych, rozbitejších, strmších úsekov, kde treba dobré nohy a techniku. V prvej čas

Tento rok sme sa prvýkrát rozhodli navštíviť 4-dňový Medzinárodný horolezecký filmový festival v Tepliciach nad Metují. Hoci ide už o 42. ročník, veľa informácií o tom, čo od takéhoto podujatia očakávať, sme nenašli. Vyrazili sme teda s otvorenou mysľou a nejasnými očakávaniami. Už vo štvrtok nás prekvapila atmosféra mesta. Hneď bolo jasné, že pôjde o väčšie podujatie, než sme si predstavovali – Teplice doslova praskali vo švíkoch ľuďmi aj energiou. Miesta, kde sa festival odohrával Hlavné dianie sa sústredilo na štyri lokality: v mestsko

Keď sa vlani H100 zmenšila na KT, som si zafrfľal, že to nie je „dospelá“ stovka. Teraz bez tréningu som bol naopak dosť rád. Aj niečo kratšie (detské) by som bral namiesto týchto „tínedžerských“ 78 km. Ale som sa teda aspoň pokúsil pripomenúť nohám, čo je to „behať“. Asi 5x, od júlovej Stíhačky. Telo si vraj pamätá, netreba to s tréningom preháňať – skôr si intenzívne predstavovať, aké to je, behať. Tak som si. Takto vyladený som v piatok večer naložil do Červeného Šípa jednu hyenu a jeden „predvoj zadného voja“, smer Kokava nad

Znovu sa objavila požiadavka na „sprievodcovské služby“, a zároveň bolo treba zvoliť lokalitu, ktorú svojimi búrkami nezasiahne a nezamočí prechádzajúci front. Takže padla voľba na južnú časť Žiaru medzi Turčianskymi Teplicami a Handlovou, kde je na mrte pevných (aj asfaltových) lesných ciest a už ten kút máme tu na Vetromagu viackrát zreportovaný (odkazy sú dole). Technicky to nie je náročné jazdenie, zato ale ani výhľadov nie je veľa, väčšinou sa ide lesom. No také príjemné je to, že sa môžu dvaja vedľa seba v pohode vykecávať za jazdy.

Košice - Smolník - Rožňava - Jelšava - Hnúšťa - Hriňová - Očová - Zvolen, asi 240 km a 4200 výškových. Táto trasa ma lákala už dlhšie, lebo je okrem iného ukážkou, ako sa aj na cesťáku dá robiť (v podstate) turistika po tichých okreskách, zaujímavých miestach, peknou krajinou. Ozaj celý deň nula áut, najčastejšie kamión – klaničák. Aj vďaka profilu ako píla nuda nehrozí, kráááásne stúpania sú tam. Navyše v ostatných rokoch ozaj veľa tých „zabudnutých“ ciest dostáva nový povrch, tak ani na žiletke nie je jazdenie po nich utrpením.

Skalnú vežu, nachádzajúcu sa v masíve Ostrvy v Mengusovskej doline vo výške cca 1890 m n.m., asi netreba nikomu zvlášť predstavovať. Prvý zaznamenaný výstup z roku 1904 patrí Johannovi Franzovi a Ernestovi Dubkemu, ktorý ju pomenoval (pravdepodobne na počesť svojej ženy) Alžbetina veža. V apríli roku 2017 som už bol celkom zabehnutým tatranským kamzíkom, ale na Ihlu som sa vybral prvýkrát. Inšpirovaný článkom na Vetromagu, tešil som sa na nejakú tú dvojku-trojku obtiažnosť. Lano so sebou nikdy nenosím, v Tatrách mi chýba už len jednociferné číslo vr

KOKAVA TRAIL o dva týždne, sakra!!! Po lete preflákanom na bajku bolo načase ísť sa učiť aspoň trochu behať. V teréne – dve šmatlania po asfaltovej rovine, ráno pred robotou, sa nepočítajú. Sobota polooblačná, pofrontová, skorojesenno chladná, ideál na to. Navyše sa znovu ozvala spolupáchateľka, ktorá potrebovala rozháňača medveďov a mala podobný zámer. Tam, kde poriadny ultráš nosí softflask s vodou, ona niečo ako hasiaci prístroj. Vraj protimedvedí sprej, no veľkosťou by stačil aj proti t-rexovi. OK, aspoň bude ťažšia a pomalšia, povedal