Podľa mnohých zdrojov vraj jedna z najkrajších tatranských skialpových túr. Navyše v takom počasí, aké sa tu koncom januára často nevyskytuje: jasno, bez vetra, s teplotou jemne pod nulou. Dole v kotline vysoko nastlaná inverzná perina, vyliezli sme nad ňu až nad Štrbou - Lieskovcom. Jednoducho v posledný deň januára sa spravilo také okno v sivote, že ažžžž. Takže nebolo čo váhať a neboli sme samozrejme sami: od zastávky Popradské pleso hore lesom od vodárne, cez potok a len kúsoček po ceste. Mengusovskou dolinou po Rázcestie nad Žabím potokom a 

Rozpačitá zima, rozpačité počasie. Aladiny hlásia zamračené, vo vysokých polohách mliečno. V nižších nieto snehu, treba trafiť medzivrstvu! Sever Veľkej Fatry je na to ideálny, ideme ta. Chceli sme síce na Smrekovicu, ale zabudnuté reťaze, tak radšej len do Hrabova a odtiaľ hore. Aj s garanciou pohodlného zlyžovania potom dole. Takže po krátkom pešovaní od „Skialp Parkingu“ naskakujeme do lyží pod lanovkou a po chvíli ťapkania po piste už točíme doľava na Medvediu cestu. Posnežilo asi milimeter, zakrylo medvedie kamienky, ale len tak esteticky, zač

Podbanské - parkovisko, vyložíme bajky z auta a šliapeme lesnou asfaltkou do Kôprovej doliny. Použiť bicykel je ideálny spôsob pre túry v záveroch Tichej a Kôprovej doliny. V posledných rokoch štýl bike and hike v týchto končinách naberá na popularite a to je len dobre. Aj keď bicykel umožní pozrieť sa do krásneho kúta Tatier ľuďom, ktorí by peši mali problém, vôbec to nevadí. Stále tu je pomerne kľudne a ticho. Tá návštevnosť nie je prehnaná. Kúsok nad Kmeťovým vodopádom bicykle zamykáme neďaleko cesty a ďalej už pokračujeme peši. Na bajku by

Klasicky zo Šútova do Vrútok bol zámer – hore cez chatu pod Chlebom, cez Kriváne a Suchý, dole cez Maguru. Ale prečo popri Váhu? No lebo počasie bolo proti a otočilo ma za Pekelníkom nazad, tak som sa nejako domov musel dostať – a keď to nešlo po hrebeni, išlo to popri Váhu, no čo už... Lebo januárové inverzie skončili, nabehol teplý front, malo jemne snežiť a na hrebeni vôbec nefúkať. Tak som si povedal, že aj keď výhľady nebudú, snehu je málo, je tuhý, červená hrebeňovka bude predupaná, veď aj inde je to na tenisky. Lenže nesnežilo a na hreb

Pretože snehová nádielka z prelomu rokov po oteplení poriadne zamrzla a lyžovanie vo voľnom teréne nie je žiadna slasť, vymýšľal som niečo, kde by som sa mohol šúchať celý čas, najlepšie bez častého odliepania pásov. A tak som vymyslel toto – v „jadre výletu“ sklonom skôr bežkársky terén, lenže pod lyžami buď ľad, alebo sa to naopak prebáralo, takže skialpy tento raz vhodnejšie. Jednoduché to bolo: z Hrabova po Medvedej ceste na Vlkolínske lúky, Suchým Hrabovom pod Vtáčnik, traverzom cez záver Čutkovskej doliny a popod Nižné Šiprúnske se

Nasnežilo. Zvodnatelo. Sfirnovatelo. Sadlo. A zamrzlo. Čiže základ sa tvorí, to je fajn, ale na lyžovanie ani pomyslieť: hrubá vrstva navlhnutého snehu všetkých konzistencií podľa sklonu svahu, ale na tom všade hnusná krusta, ktorá 70 kg väčšinou neunesie, zato za nohy ťahá fest. Teda aspoň okolo Kubínky, kam ma zatiahla ponuka rodinného odvozu zadarmo. No nezober to... Ale na pohodové rovinkové pošmýkanie je tento podklad teraz ideál, a preto aj hrebeň Oravskej Magury: všade naťahané vyleštené, rýchle koľajnice, pritom nie moc ľadové, sneh chytľavý.

No kedy sa má poctivý robotný ľud v týždni dostať na pásy? Len po robote. Takže teraz rovná sa za tmy. Ale „na tri krále o krok dále“, tak aspoň časť výšľapov za vidna sa zadarila, lebo štart z domu po tretej a do lyží skok o pol štvrtej, dajme tomu. V oboch prípadoch, len ten Lysec bol ešte pri -10 stupňoch a jasnej oblohe, pri výstupe na chatu pod Chlebom (lebo vyššie sme nešli) už popŕchalo a zahmlievalo. A každý, komu som sa pochválil, hneď sa pýtal, či sa to dá zlyžovať a či trčia kamene a či sa dá od parkoviska (DÁ!!!) a také t

...lebo niečo podobné som asi naposledy zažil na konci nonstop prechodu hrebeňa ( TU ) vo víchrici a s poriadne rozmočenými nohami. Pritom na sobotu 10.1. bola predpoveď relatívne dobrá – mrazy aj vietor mali dočasne povoliť, aj mraky sa mali postupne rozpúšťať. No máš vidieť! Všade pekne, len just na nízkotatranskom hrebeni mlieko plnotučné. To by ale až tak nevadilo. Najmä som si veeeeľmi naivne myslel, že po ostatnom snežení sa na hrebeň niečo ulepí. Máš ho vidieť po druhý raz! Pod pásmi buď ľadová rašpľa, alebo tráva, alebo kamene, alebo ak neb

Diery, Boboty, Tiesňavy, Sokolie, Obšívanka – klasické turistické ciele nad Terchovou a pekne v tomto poradí. Atraktívne svojou krásou, všeobecne známe, a preto väčšinou plné turistov. Lenže nastalo novoročné ráno, keď sa všetky penzióny a priváty len veeeľmi pozvoľna prebúdzali zo silvestrovského žúrovania. Navyše teplota jemne pod nulou, na zemi (aj na neodhrnutých chodníkoch samozrejme) tak do 20 cm čerstvého snehu, ktorý navyše dopoludnia stále jemne pribúdal. To bolo treba využiť, lebo skúsenosti hovorili, že bude ľudoprázdno. Takže na noh

Jasná správa: kto chce ísť teraz na Hole na pásoch, oveľa lepšie spraví, keď pôjde z Vrútok a nie z Martina. Serpentíny zo Strání, spod starej lanovky (žltá značka) sú od mostíka také zodraté pešiakmi, že ažžžž. Zato od rampy v Jedľovinách, kde vyberajú poplatok za cestu, sa v podstate dá hore aj dole od auta. Zaparkovať je kde na dvoch malých parkoviskách hneď nad rampou. Cesta „investička“, ktorá odtiaľ vedie na tie Stráne, je spevnená, pokrytá pár cenťákmi autami ujazdeného a pešiakmi uchodeného snehu, ideál aj pre mtb. Síce na zači

Začiatkom januára (4.1.), keď je vo Vysokých Tatrách ešte plnka, treba vyraziť za snehom niekam mimo. Liptovská Teplička je pre obyvateľov Podtatranskej kotliny jedným z ideálnych miest pre podobné prípady.  Lyžiarske stredisko Smrečiny už je v prevádzke a po nedávnej víchrici sa už podarilo spojazdniť aj hlavný vlek. Nejazdí sa však až celkom hore kvôli svahu vyfúkanému až na trávu. Šliapači mieria popod vleky do úzkej, severne orientovanej dolinky. Tu slno nezasvieti a dá sa šliapať zdola. Pre tých, ktorí by tadiaľto chceli aj zlyžovať dole, ale pl

Na Orave padlo bieleho akosi viac ako vo Fatrách, sa zdalo. Tak sme vyrazili do istoty päťeurového parkovného a mali sme šťastie ešte na tom najspodnejšom parkplaci, ktorý sa brutálne rýchlo plnil. Pred deviatou. Potom len kúsok popri vleku a šmyk doľava, na modrú značku. Megakomfortné rozchodenie pre dvoch aj troch vedľa seba. Od silvestrovského sneženia ešte lesy krásne osnežené, ale stopy vyleštené ako koľajnice. Ozaj tak do 30 cm prášku. Lenže paličky škrtali o kamene, základ pražiadny. Do kopca ale super. Len 2,5 km a na výraznej križovatke nás e�

Tak sa to konečne stalo!!! Sneh v uliciach pri tomto najstaršom slovenskom silvestráku nebol už poriadne dlho a priamo pod nohami ešte dlhšie. Tá vodnatá kaša z r. 2017 sa veľmi nepočíta. Teraz sa zima vrátila vari dva dni pred Silvestrom, v noci pred štartom padlo zo päť čísielok a mesto to do rána ledva stačilo poodhŕňať a posypať. Takže rýchlikom to po štarte a vo všetkých piatich okruhoch dosť podklzovalo, preto aj najrýchlejšie výsledné časy boli trochu pomalšie ako obvyklé asfaltové. Ale o to nešlo – konečne to vyzeralo ako v zime. Aj s�

Na Liptove to žije (aj) turistikou a rôznymi športami v prírode, tak je logické, že je tu aj snaha podeliť sa o zážitky. A možno aj zhrnúť, čo sa za rok udialo a kto o tom čo natočil či nafotil. Koncoročné sviatočné obdobie je na to ako stvorené. Len pre pripomenutie: v Bobrovci bol 20. 12. už 19. ročník Drobárfestu, v Žiari bývajú premietania v rámci SnowFilmFestu a v Dúbrave spoluorganizoval Rasťo Hatiar Dedinský festival, na ktorý pred štyrmi rokmi nadviazal práve tento smrečiansky – aj za jeho pomoci a podpory. Ale vôbec nie je tento festi

Táto krasová planina na severe Hnileckých vrchov je prekrižovaná dosť hustou sieťou turistických trás s mnohými artefaktami niekdajšej banskej činnosti, rozľahlými lúkami, peknými (aj cennými) lesmi, početnými rozhľadmi zo skaliek a brál – no oplatí sa! Len v lepšom počasí ako koncom usmokleného a zahmleného decembra. Ale čo, aj to sa počíta – aj keď blatu na cestách sa niekedy dosť ťažko vyhýbalo. Vyrazil som z horného konca Matejoviec nad Hornádom po červenej do Poráča. Odtiaľ som v podstate obišiel Poráčsku dolinu zo severu aj z juhu,